9. Bohoslužobné oblečenie kňaza
Publikované :: 2016-07-08 08:14:35
Slovo pre animátora: Hoci miništranti s oblečením kňaza nemajú skoro nič do činenia, predsa len je dobré, ak vedia o ňom aspoň základné veci. Dôvod je prozaický: Kostolník mal prácu, kňaz niekedy pred svätou omšou spovedá, alebo ho osloví nejaký človek a potom sa stane, že dobehne do sakristie na poslednú chvíľu. Ak začne len teraz hľadať po skriniach albu, rúcho, štólu, cingulum, alebo inú časť kňazského liturgického oblečenia, čas letí. Tety v kostole viacvýznamovo kašľú a nervozita v priestore sa stupňuje... Takže život na nás kričí, že niekedy treba zastúpiť aj kostolníka a vedieť dopredu pomôcť kňazovi aj s bohoslužobným oblečením. Dnes teda bude o tom reč.
Cieľom stretnutia je vedieť pripraviť kňazovi bohoslužobné oblečenie a ceniť si aj to miništrantské.
Metodika: Odev ako súčasť duchovnej výzbroje.
Materiál: Papiere, perá, alby, rúcha, štóly, humerál, kolárik, biret, cingulum a iné dostupné časti kňazského liturgického oblečenia. (Je vhodné mať stretnutie v sakristii.)
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: John bol vynikajúci potápač. Opravoval podmorské telefónne a internetové káble. Robil to už dlhý čas, takže pod hladinou sa pohyboval ako doma. Aj v to ráno dostali v robote oznámenie o poruche a tak so svojimi spolupracovníkmi vyplával z prístavu na šíre more. John sa v potápačskom obleku ponoril do mora a zistil, že kábel pritlačila akási skala. Rozhodol sa odvaliť ju, ale v tom sa pred nim zvíril morský piesok. Pozrel sa tým smerom a od hrôzy ustrnul. Obrovská chobotnica si ho prezerala veľkými nehybnými očami. Asi päť metrové ramena mala hrubé ako polena stromov. Hlava dosahovala veľkosť suda a v jej strede vyčnieval hrozivý ostrý tesák. Bol ako nabrúsený meč. John nevedel čo má robiť. Ticho sa posunul k bralu a potichu zašepkal: „Potvora, zmizni.“ Ale tá mu nerozumela. Bola veľmi zvedavá. „Čo sa deje, John?“ počul v slúchadlách svojej prilby hlas z lode. „Je tu obrovská chobotnica. Rýchlo ma vytiahnite na palubu.“
Lano šklblo a potápača začali ťahať na povrch. No to chobotnicu rozzúrilo a zaútočila. Ovinula svoje jedno rameno okolo Johnovej nohy a ťahala ho kdesi do hlbín. Potom sa bleskurýchlo vymrštilo druhé rameno a nešťastník zacítil, ako ho obluda uchopila za skafander. Dvihla ho nad svoju hlavu a uderila o skalu. „Už je so mnou koniec,“ pomyslel si John. Ešte počul ako jeho potápačská prilba praská a všade naokolo ho zalieva voda. Upadol do bezvedomia. K vedomiu sa prebudil až po dlhšom čase. Ležal na palube lode a celá posádka bola okolo neho. „Žije, žije... Chvála Pánovi, žije.“ Všade bolo počuť ďakovné hlasy. Keď sa zotavil, všetko vyrozprával svojim priateľom. Nuž a keď mu ukázali zničený skafander, bol prekvapený, že vôbec žije. Príšera mu ho úplne zničila. Ale vedel, že práve oblečenie a pomoc zhora mu v tomto súboji zachránili život.
Priatelia, vy dobre viete, že na svete stále prebieha odveký súboj medzi dobrom a zlom. Niečo z tohto boja sa odohráva v neviditeľnom „zákulisí“ a niečo tu pred nami, v „priamom prenose“. K súboju treba byť stále pripravený, vystrojený a mať skvelý duchovný oblek. Svätý Pavol nám o tom hovorí viac. Niektorí z nás sú v strehu a priebežne sa vyzbrojujú čnosťami, modlitbou, pokáním, sebazápormi i dobrými skutkami. Ale sú tu aj takí, ktorí sú totálne dezorientovaní a tak v tomto duchovnom zápase utŕžia ranu za ranou. Predovšetkým však musíme udržiavať spojenectvo s Ježišom - víťazom, ktorý vie ako na zlo. On ho premohol.
Najviac sa posilňujeme na súboj v spovedi a počas svätej omše. Tu získavame neviditeľný duchovný odev. A toto všetko preniká aj do nášho viditeľného sveta. A pripomína nám to aj kňazské oblečenie, liturgický odev kňaza i miništranta. Ak ho máme v poriadku, žiadna potvora ani diablova chobotnica nás nezničí. Predstavme si preto dnes tieto obleky aj ich duchovný rozmer.
Farba kňazského oblečenia: Najprv si povedzme niečo o kňazskom oblečení všeobecne. Istotne ste si všimli, že kňazi chodia veľmi často oblečení v čiernom, alebo tmavom obleku. Takáto farba sa používa v slávnostných chvíľach. Veď to poznáte, ako sa niektorí pýtajú: „Akej farby si mám zobrať oblek?“ Múdra odpoveď znie: „Ak pôjdeš v čiernom, istotne nič nepokazíš...“ Nuž a kňazi veľmi často prežívajú slávnostné chvíle rôzneho druhu. Preto keď sa objavia v čiernom, istotne nič nepokazia. Nuž ale aj to sa stáva, že niekedy sú oblečení len tak po domácky a zrazu sa ocitnú v strede pozornosti. Vtedy sa aj ospravedlňujú: „Nevedel som, že tu bude slávnosť...“ Alebo: „Idem z prírody...“ Okrem toho čierna farba je aj znakom odlúčenia (odumretia). Kňaz tým symbolizuje odumretie „divokému“ svetu a priľnutie k Ježišovi. Kňazské oblečenie - má svoje časti. V niektorých kňazi chodia bežne pomedzi ľudí, iné používajú len pri liturgických sláveniach.
Medzi klasické oblečenie kňaza patrí:
Reverenda - je odev siahajúci od ramien až po členky. Najčastejšie je čiernej farby. Prípadné
farebné doplnky (červený pás, gombíky...) označujú úrad, ktorý dotyčná osoba zastáva v
Cirkvi. Pápež nosí reverendu bielej farby. Reverendu kňazovi na svätú omšu netreba
pripravovať. Tú máva väčšinou oblečenú na sebe.
Kňazská košeľa - je košeľa, ktorá má svoj typický strih. Golier kňazskej košele je upravený
tak, aby sa doň dal zasunúť kňazský kolárik. Ak je kňaz v kňazskej košeli, tak niekedy
hovoríme, že je v „kňazskom civile“.
Kolárik - je malý, biely, podlhovastý predmet z umelej hmoty. Je symbolom čistoty. Jeho
nosením sa navonok dáva najavo, že osoba (kňaz, bohoslovec) je zasvätený Bohu a že sa s
plných síl snaží čnostne, sväto i čisto žiť.
Biret - je kňazská hranatá pokrývka hlavy s troma výstupkami a strapcom. Podľa druhu a
farby biretu sa dá rozoznať kto je kto - aký stupeň svätenia prijal ten ktorý kňaz.
Taška a módne doplnky - isté je, že nemajú byť krikľavé, svetské, super značkové, pútajúce
pozornosť... Ale naopak. Majú byť farebne zladené s oblekom a skromné.
Habit - je rehoľný neliturgický odev, ktorý siaha od ramien po členky. Každá rehoľa má svoj
typický odev (farba, strih, doplnky).
Bohoslužobné oblečenie kňaza:
Tunika, alba - je dlhá biela košeľa, ktorá siaha od ramien až po zem. Vznikla z tradičnej
starodávnej tuniky, ktorú nosievali muži i ženy. Je symbolom čistoty duše, ktorá je v stave
milosti. Môže byť zdobená, pričom ozdoby vyjadrujú posväcujúcu milosť.
Humerál - je látka, ktorá sa používa v prípade, ak alba nezakrýva šaty okolo krku. Vznikol z
rímskej šatky, ktorú si ľudia z vyšších vrstiev uväzovali cez ramená a krk. Mala aj praktický
význam - zdržiavala pot. Dnes v oblečení symbolizuje čisté a múdre myšlienky.
Štóla - je úzky, umelecký ozdobený pás látky. Symbolizuje kňazskú moc. Vyvinula sa zo
židovskej prikrývky hlavy, ktorá sa používala pri modlitbe a ktorá sa časom presunula na krk
a plecia. V dávnych rímskych časoch bola aj znamením autority a dôstojnosti verejných
činiteľov. V liturgii symbolizuje autoritu, dôstojnosť a moc kňazstva.
Cingulum - je povraz alebo pás, ktorým sa prepáše alba okolo pása, aby neprekážala pri
liturgických úkonoch. Používa sa ak je alba príliš voľná. Cingulum v duchovnom význame
predstavuje kontrolu nad žiadostivosťou tela.
Liturgické rúcho, ornát (z lat. ornatus - ozdobný, vyšperkovaný) - je vrchný liturgický odev, ktorý používa kňaz pri slávení svätej omše. Ornát vznikol z vrchného plášťa, ktorý nosili ľudia v dávnych časoch. Oblieka sa na ostatné liturgické oblečenia a je považovaný za symbol lásky, ktorá zakrýva množstvo hriechov (Porov. 1 Pt 4, 8). Ornát sleduje farby daného liturgického obdobia a musí byť farebne zladené so štólou.
Superpelícia (hovorovo superka) - je biela košeľa so širokými rukávmi a hranatým výrezom okolo krku. Vznikla z praktických dôvodov skrátením alby a preto sa používa tam, kde alba nie je potrebná. Duchovná symbolika superpelície je ako u alby: vyjadruje čistotu duše. Pluviál (z lat. pluviale - daždivý) - je dlhý ozdobný plášť. Používa sa pri procesiách, sprievodoch, požehnaniach, pohreboch a iných obradoch. Ale nepoužíva sa pri svätej omši. Pluviál je pôvodne oblečenie kniežat a kráľov. Nemá žiadne všeobecne prijímané symboly. Vélum (hovorovo náplecné vélum) - je široký ozdobný pruh látky, ktorý zakrýva ramená a ruky kňaza pri požehnaní Oltárnou sviatosťou. Zvýrazňuje slávnostnosť danej chvíle a úctu k Najsvätejšej Oltárnej sviatosti.
Aktivita na stretnutie: Po teoretickom predstavení čo je čo bude vhodné aj prakticky si predstaviť jednotlivé časti kňazského liturgického odevu. Kvôli tomu si treba vopred pripraviť spomenuté artefakty. Nemusíme ich ani hneď vytiahnuť zo skrine - aby chlapci vedeli čo je kde. (Pozor na túto poznámku: Pôsobenie v sakristii treba vopred dohodnúť s duchovným otcom i kostolníkom, aby sa vyhlo „škandálu neporiadku“, chaosu a iným nedorozumeniam. Dbáme, aby sa chlapci správali disciplinovane.) Ak sme nemali miništrantské stretnutie v sakristii, teraz nastal čas presunúť sa do nej a oblečenia sa dotknúť, poťažkať ho a zoznámiť sa s nim. A najmä si precvičte ako sa vyberá, narába s ním a ako sa ukladá, aby sa nepokrčilo. Heslo budujúce pokoj medzi ľuďmi je: „Vec nechám v takom stave v akom som ju našiel, prípadne ešte v lepšom!“
Chlapcov uvedieme ešte aj do duchovného rozmeru súvisiaceho s obliekaním jednotlivých časti liturgického odevu. Kňazi idú v liturgii na stretnutie s Pánom, zvláštnym spôsobom zastupujú prítomný Boží ľud, takže sa vhodne obliekajú a pri tom mnohí hovoria: (Modlitby sú uvedené trochu nižšie. Predstavte ich chlapcom a dajte im otázku, ktorá modlitba sa im najviac páči a čo vyjadruje. Učíme ich vidieť iný svet a rozumieť symbolike.) Pri obliekaní sa teda mnohí kňazi modlia takéto nádherné modlitby.
Pri obliekaní reverendy: „Zaodej ma, Pane, v nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. Amen.“
Pri obliekaní alby: „Očisti ma Pane a očisti moje srdce, aby som si obielený v Baránkovej krvi zaslúžil večnú radosť. Amen.“
Pri uväzovaní cingula: „Prepáš ma Pane pásom čistoty a vyhas v mojich bedrách oheň žiadostivosti, aby vo mne zostala čnosť zdržanlivosti a čistoty. Amen. “ Pri dávaní štóly: „Vráť mi Pane nesmrteľnosť, ktorú som stratil hriechom prarodičov a hoci nie som hoden pristúpiť k sláveniu posvätného tajomstva, dovoľ mi prísť do večnej radosti.“
Pri obliekaní rúcha: „Pane, Ty si povedal moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké, daj, aby som ho niesol tak, aby som si zaslúžil Tvoju milosť. Amen.”
O modlitbách sa porozprávajte a vyhodnoťte, ktorá najviac súvisí s danou časťou liturgického odevu.
Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Chlapcom môžete dať čisté papiere i perá a vyzvať ich, aby zložili tri krátke modlitby. Nech si predstavia, že sa obliekajú do kamže, goliera i miništrantskej košele a ku každému úkonu nech zostavia vhodnú modlitbu. Modlitby si prečítajte a chlapci nech ich aj vysvetlia. 2. Nech každý skúsi, ako sa má liturgický odev pripraviť k sláveniu svätej omše. Na vhodnom mieste nech sa rozložia jednotlivé časti. Ale tak, aby najprv bola alba, potom cingulum (ak sa používa), potom štóla a omšové rúcho...
Logika nám hovorí, že to, čo sa oblečie ako prvé, musí byť navrchu. 3. Chlapcov upozorníme, že pri príprave liturgického odevu musia dbať na niektoré pravidlá: Alba musí byť čistá -treba si všimnúť najmä golier. Potom sa žiada odhaliť, či funguje zips alebo iné zapínanie alby. Prípadné nedostatky ohlásime kostolníkovi alebo pánovi farárovi. Prihliadneme aj na počasie - ak je horúco, nedáme kňazovi prešívané rúcho. Veď si len predstavte, že vonku je nad tridsať stupňov celzia, kňaz má svoju košeľu, sveter a na to si ešte dá dva kabáty... Teda nie doslova, ale alba i rúcho istotne aspoň tak pôsobia. A potom sa všetci čudujú, ako sa pán farár potí. 4. Oprášime si prácu s Direktóriom. Chlapci nech z neho vyčítajú to podstatné, čo potrebujú k príprave bohoslužobného odevu pre kňaza. Čo sa tam o tom hovorí? (Z Direktória sa dá vyčítať napríklad farba rúcha...)
Predsavzatie: Skúsiť sa pri obliekaní do miništrantského modliť vhodnú vlastnú rytiersku modlitbu.
Príbeh: Vo výklade jedného klenotníctva boli vystavené nádherné umelecké predmety, zlaté šperky, ligotavé náhrdelníky, drahé prstene. Cenovky hlásali, že sú to veľmi drahé predmety. Ale nad všetkým vyčnievala jedná perla. Bola veľká, jagavá, trblietajúca sa... Jednoducho dokonalá. Niečo výnimočné. Mnohí ľudia sa pri nej zastavovali a nejeden túžil mať ju vo svojom vlastníctve. No čo bolo zvláštne, nemala cenovku. Niektorí ľudia si len vzdychli: „Iste je taká drahá je, že ani jej cenu neuvádzajú... Nikto nemá dosť peňazí na jej kúpu.”
Niektorí však predsa len vstúpili do obchodu a pýtali sa predavača: „Prosím vás, čo stojí tá perla?”Odpoveď znela vždy rovnako: „Bude vás stať všetko, čo máte...” Nuž a každý si to rýchlo v hlave prepočítal a odišiel mlčky von. Nemohol si ju dovoliť kúpiť.
Raz sa pred výkladom zastavil aj bezdomovec. Dlho hľadel na perlu a bolo vidieť, že nevie od nej odtrhnúť pohľad. A keďže začalo pršať, vošiel dnu. A opäť sa obrátil k perle. Už už sa poberal preč, ale predsa sa len opýtal predavača: „Šéfe, čo stojí tá perla?” „Bude vás stať všetko, čo máte...” zaznelo ako vždy. Bezdomovec smutne mávol rukou a poberal sa preč. No potom mu očami prešla žiara podobná tej, aká bola na tej perle. Podišiel k pultu a z vrecák vyložil všetko, čo mal. A priložil k tomu aj svoj kabát. „Beriem ju...” povedal hrdo. Zlatník bez slova podišiel k výkladu, vzal perlu a dal ju bezdomovcovi. Potom dodal s úsmevom: „Je vaša.”
Priatelia, je veľa nádherných liturgických odevov. Zdobia ich aj drahocenné ozdoby. Chcú vyjadriť, že to, čo sa v liturgii deje je veľmi cenné. Avšak je len jedna skutočná perla. Je to tvoja duša, ktorá chce byť ozdobená ešte čímsi hodnotnejším: milosťou posväcujúcou. V nej je prítomný náš najnádhernejší Boh. On chce vyzdobiť tvoj vzhľad do nevídanej krásy. Daj sa skrášliť. Lebo inak sa v krásnom odeve, či miništrantskom obleku môže pohybuje hrkotajúci kostlivec.
|
