Adventná abeceda /spoločenstvo modlitby pre celú rodinu/
Publikované :: 2015-01-08 11:52:19
Spoločná modlitba počas Adventu pri adventnom venci iste znamená i duchovnú prípravu na Vianoce. V každej rodine, ale zvlášť v rodinách s deťmi je vhodné vytvoriť správne modlitebné spoločenstvo, v ktorom sa okrem modlitby dáva priestor na duchovné rozprávanie o tom, čo sú Vianoce, čo sa s nimi spája, ako sa pripravíme na Vianoce, v čom sú tento rok iné oproti minulému roku, ktoré pojmy súvisia s Vianocami a čo znamenajú. Vidíme, že tém môže byť viacej a je na každej rodine, čo si zvolí. Aby rozprávanie bolo i vizuálne pútavé, ponúkame na tohtoročný čas prípravy Adventnú abecedu. Na písmená abecedy je pripravené vysvetlenie troch pojmov, ktorých dané písmeno je začiatočným. Ich výber sa odvíjal od toho, ako súvisia s tajomstvom Narodenia Pána. Vybrali sme 23 písmen. Možno začať 1. decembra a ukončiť 23. decembra.
Jedná sa o pojmy: Anjel, Advent, Adventný veniec, Betlehem, Boh, Baránok, Cesta, Cirkev, Čas, Darčeky, Dom, Dávidov (syn), Evanjelium, Emanuel, Eucharistia, Farba, František, Farnosť, Glória, Gabriel, Galilea, Hriech, Hviezda, Hostina, Chlieb, Chudoba, Chrám, Izaiáš, Izrael, Ikona, Ježiš, Ján, Jeruzalem, Kristus, Kríž, Kresťan, Láska, Liturgia, List, Mária, Modlitba, Milosrdenstvo, Nebo, Nedeľa, Nazaret, Oltár, Omša, Oblátka, Prianie, Pokoj, Púšť, Ruženec, Roráty, Ryba, Svetlo, Stromček, Sviečky, Trojica, Trhy(vianočné), Tajomstvo, Úloha, Úrad, Utrpenie, Vianoce, Vykúpenie, Večer (Štedrý), Zvon, Zázrak, Zlato.
Cieľom je prispieť k tomu, aby modlitba počas adventu bola i radosťou a nie iba povinnosťou, a tiež k tomu, aby adventné večery boli naplnené zmysluplnejším rozprávaním sa o veciach našej viery a tradície.
Možnosti adventných aktivít:
Možnosť 1.
Postupujeme tak, že si vyberieme jeden pojem postupne každý deň vždy na ďalšie písmeno. Prečítame si text a dozvieme sa, čo daný pojem znamená. Porozprávame sa o tom, každý môže povedať, čo k tomu počul alebo čítal. Zamýšľame sa, čo nám to hovorí pre náš život a ako to súvisí s Vianocami. Z nášho uvažovania môže vyplynúť i krátke predsavzatie, ktoré budeme v uvedený deň uskutočňovať. V nasledujúci večer možno po modlitbe pokračovať vyhodnotením predchádzajúceho dňa a výberom ďalšieho pojmu s odporúčaným postupom.
Možnosť 2.
Písmená máme pripravené na kartičkách. Každý deň si môžeme vytiahnuť jedno písmeno a ľubovoľný pojem na dané písmeno. Iná možnosť je, že na kartičkách máme pripravené všetky slová a vytiahneme si už konkrétne slovo. Ďalší postup ako v možnosti č. 1.
Možnosť 3.
Vyberieme 23 konkrétnych pojmov (niektoré písmená môžeme vynechať a zase z niektorých písmen môžu byť i 2 pojmy), napíšeme ich na pripravené kartičky rôznych tvarov. Každý deň po spracovaní daného pojmu podľa postupu v možnosti 1, na druhú stranu kartičky môžeme nakresliť, čo nás oslovilo. Kartičky odkladáme do peknej nádobky, ktorú potom položíme na Vianoce pod stromček.
Anjel, Advent, Adventný veniec
Anjel je Boží posol. Boh stvoril anjelov, aby oslavovali jeho velebu a preukazovali mu rôzne služby. Boh ich službu používal aj v príprave a uskutočnení nášho vykúpenia. Anjel zvestoval Panne Márii, že sa stane Matkou Božieho Syna, anjel sa vo sne zjavil pestúnovi Jozefovi a povedal mu, že sa nemá báť vziať si Máriu za manželku. Anjeli zvestovali pastierom, že sa narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Boh aj každému človekovi posiela na pomoc anjela strážcu, ktorý nás chráni od zlého a vedie nás k dobrému.
Advent je cudzie slovo. Znamená prichádzať. Pre nás kresťanov má tento pojem hlboký obsah. V ňom sa skrýva celé liturgické obdobie, počas ktorého sa pripravujeme na príchod Ježiša Krista. Pripomína čas čakania na príchod Ježiša Krista, ktorý je svetlom našich sŕdc.
Adventný veniec patrí k najznámejším adventným symbolom. Je uvitý z konárov jedličky alebo smreka a na ňom sú umiestnené štyri sviečky. Kruh je symbolom nekonečnej lásky Boha, ktorý nám daroval svojho Syna Ježiša. Štyri sviečky sú symbolom štyroch týždňov očakávania sviatku Narodenia Pána.
Betlehem, Boh, Baránok
Betlehem je mesto, ktoré v preklade znamená „dom chleba“. V ňom sa narodil Pán Ježiš. On sa stal chlebom nášho života a dom chleba je pre nás kostol, v ktorom prijímame Ježiša pod spôsobom chleba.
Boh je našim Pánom a nekonečne miluje každého človeka. Z lásky nás stvoril a dáva nám všetko, čo potrebujeme k životu. Zdravie, schopnosti, rodičov a všetko ostatné je darom jeho lásky k nám. Naj-väčším darom pre nás je to, že nám poslal svojho Syna Ježiša Krista, ktorý sa narodil z Márie Panny, trpel a zomrel za nás, aby sme mohli byť spasení.
Baránok a ovečky sprevádzali pastierov, keď sa prišli pokloniť malému Ježišovi. Baránok bol najčastejším obetným zvieraťom. Baránok je symbolom trpezlivosti a miernosti. Sv. Ján Krstiteľ ukázal na Ježiša: „Hľa, Baránok Boží“. Ježiš zomrel na Veľký piatok. Práve vtedy Židia zabíjali baránkov, aby ich obetovali, lebo tak to bolo zvykom na každú Veľkú noc. Ježiš je teda Boží Baránok, obeta za všetkých ľudí. Na to pamätajme, že keď kňaz dvíha Eucharistiu, nehovorí: „Hľa Ježiško v jasličkách“, ale hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“.
Cesta, Cirkev, Čas
Cesta nám otvára priestor, vedie nás do diaľav. Cesty spájajú ľudí. Cesta slúži na to, aby sa po nej kráčalo, na ceste sa nezvykne dlho stáť. V advente spievajme: Príde Kristus, Spasiteľ náš, cestu mu pripravme. Cesta predstavuje aj náš ľudský život, lebo má svoj začiatok a koniec. Pán Ježiš povedal: „Ja som cesta.“
Cirkev je spoločenstvom veriacich, je stavbou s ľudí, v ktorých prebýva Boh. Je to spoločenstvo tých, ktorí sú pokrstení.
Čas pre Boha, čas pre seba, voľný čas, nemám čas, adventný čas, vianočný čas. S takými výrazmi sme sa už iste stretli. Pre nás je najdôležitejšie povedať si TERAZ. Teraz je ten čas, ktorý môžem najlepšie využiť. Čo môžem urobiť? To, čo je najdôležitejšie. Počas každého dňa nám Pán Boh dáva dostatok času na to, aby sme si urobili čas pre neho, pre seba a pre blížnych. Je čas na prácu a povinnosti ale je i čas na voľno. Ak sa snažíme dobre využiť čas, stihneme všetko to, čo je pre nás potrebné.
Darčeky, Dom, Dávidov (syn)
Darčeky dávame tým, ktorých máme radi a to sú naši blížni. V čase Adventu sa snažíme vidieť potreby našich blížnych a pripraviť im aj hmotný darček, aby pocítili našu lásku. Okrem toho je však dôležité, aby sme sa za blížnych modlili. Modlitba nám pomáha viac milovať, viac odpúšťať a viac darovať.
Dom je trvanlivá stavba. V nej býva rodina. Ľudia stavajú rôzne domy. V minulosti stavali aj hrady a zámky, ale i jednoduché chalúpky. Dôležité bolo, aby mal v dome každý svoje miesto. Okrem bež-ných domov je i dom Boží a tým je kostol, chrám, katedrála. Domom Božím je však i každý človek, v ktorom prebýva Boh, tak to hovorí sv. Pavol ľuďom v meste Korint.
Dávidov syn to je obľúbené pomenovanie Mesiáša a tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. V rodokmeni Pán Ježiša vidíme, že jeho prapredkom je kráľ Dávid. Preto aj vo vianočných piesňach spievame „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok skvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského, Kristus Pán narodil sa“.
Evanjelium, Emanuel, Eucharistia
Evanjelium označuje kresťanský text, ktorý opisuje život a učenie Ježiša Krista. V ňom sa dozvedáme o narodení Pána Ježiša, o jeho živote ale hlavne o tom, čo učil o Božom kráľovstve. Dozvedáme sa tiež o jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní. Časť z evanjelia sa číta pri každej sv. omši.
Emanuel je meno Ježiša, ktoré mu predpovedal prorok Izaiáš. Toto meno znamená: „Boh je s nami“. Ak milujeme Ježiša, Boh je s nami, lebo Ježiš je Božím Synom. Sám povedal, že kto jeho vidí, vidí Otca, ktorý je na nebesiach. Aj my veríme, že Ježiš je skutočným Bohom a skutočným človekom a sme šťastní, že je Emanuel – že je s nami.
Eucharistia je živý Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína. Slovo Eucharistia znamená vďakyvzdávanie. Prví kresťania ju nazvali tak preto, lebo je darom, za ktorý treba ustavične ďakovať. Keď prijímame Eucharistiu, prijímame Ježiša. Vianoce sú iba raz v roku, ale keď prijímame Eucharistiu, môžeme mať Vianoce každý deň.
Farba, František, Farnosť
Farba zvýrazňuje charakter obdobia alebo slávnosti. Pre jesenné obdobie je charakteristická žltá far-ba, lebo je plno žltého lístia a pre zimu je charakteristická biela farba kvôli snehu. Prežívanie liturgického obdobia je tiež charakteristické tým, že má určité farby. Adventu prislúcha fialová farba, ktorá je farbou pokánia a prípravy na veľké sviatky. Vianočné sviatky sa slávia v bielej alebo zlatej farbe. Je to farba radosti, veľkej slávnosti a dôstojnosti.
František žil v meste Assisi. Jeho túžbou bolo, aby ľudia lepšie pochopili príchod Ježiša na svet a preto im to chcel i znázorniť. S pomocou dobrých ľudí pripravili jaskyňu, slamu, živé zvieratá a postavy Panny Márie, Jozefa, pastierov. Sám sv. František prišiel a položil do jaslí sošku malého Ježiša. Ľudia sa tešili a mali radosť. Potom sv. František zaspieval evanjelium o narodení Spasiteľa. Ľudia pochopili, že táto udalosť má ostať v srdciach ľudí tak, že Spasiteľ sa má narodiť v každom z nás. Od tohto času sa v čase Vianoc pripravujú betlehemy v kostole, ale je pekným zvykom, keď betlehem máme aj doma pod stromčekom a pri ňom sa môžeme každý deň modliť a spievať vianočné piesne.
Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, o ktorých sa stará farár. Farnosť má kostol, do ktorého chodíme v nedeľu a vo sviatky na sv. omšu. V mestách máme aj viac kostolov. Naopak v malých dedinkách možno ani nie je kostol, ale veriaci patria pod inú dedinu alebo mesto a tam chodia do kostola. Tí ľudia, ktorí chodia pravidelne do kostola sa už poznajú a vytvárajú spoločenstvo. Ak v nedeľu niekto známy chýba, hneď nám napadne, že čo sa mohlo stať. Za našu farnosť sa modlime a pomáhame jej životu tak ako môžeme.
Glória, Gabriel, Galilea
Glória zaspievali anjeli, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ My tento chválospev spievame pri sv. omši v nedeľu a vo sviatok. Sú však výnimky, kedy sa Sláva Bohu nespieva i keď je nedeľa. To je práve čas Adventu. Nespieva sa preto, aby na Vianoce ešte viac vyznela slávnosť a v nej táto oslavná pieseň. Počas Vianoc si viac uvedomíme, že anjeli s nebi Pána Boha neustále zvelebujú a my sa k ním pridávame so svojim spevom.
Gabriel je meno jedného z archanjelov a jeho význam je: Boh je silný. On zvestoval Panne Márii, že počne z Ducha Svätého a porodí Boha, Syna Najvyššieho a Spasiteľa sveta. Preto počas Adventu často počuje v piesňach toto meno. Okrem toho každý deň, keď počujeme zvony ráno, na obed a večer a modlíme sa Anjel Pána zvestoval Panne Márii vieme, že meno toho anjela je Gabriel.
Galilea je kraj vo Svätej zemi. Z tohto kraja putovali sv. Jozef a Panna Mária, keď sa šli dať zapísať do Betlehema. Opäť sa do tohto kraja vrátili aj s Pánom Ježišom, keď už nehrozilo nebezpečenstvo od kráľa Herodesa. V Galilei bolo mestečko Nazaret, tam sa usadili a preto Ježiša, Máriu a Jozefa nazývame aj Svätá nazaretská rodina a preto i v dospelosti Pána Ježiša volali Ježiš Nazaretský.
Hriech, Hviezda, Hostina
Hriech je najväčšie zlo, ktoré môže človek urobiť. Už sv. Jána Krstiteľ povedal na Pána Ježiša: „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ To boli silné prorocké slová. Naozaj Pán Ježiš zobral na seba všetky hriechy, aby nás vykúpil. Naše hriechy sú vykúpené krvou Pána Ježiša. Keď sa pripravujeme na slávenie Vianoc, pripravujeme na ne i svoju dušu. Ľahký hriech oľutujeme a všetky ťažké hriechy vyznáme vo sviatosti zmierenia. Keď máme dušu bez hriechu, to sú pre nás najradostnejšie sviatky.
Hviezda nám pripomína svätú noc, v ktorej sa narodil Ježiš, aby pre nás otvoril nebo, ktoré sa pre človeka pádom prvých rodičov zavrelo. Žiarila nad Betlehemom a doviedla k miestu narodenie Pána Ježiša nielen mudrcov ale aj chudobný ľud. Aj nás chce priviesť ku Kristovi.
Hostina a jedlo vždy patrilo k oslavám. Hostina nie je iba o tom, čo sa bude variť počas významných sviatkov, ale predovšetkým o tom, že jedlom oslavujeme niečo, na čom nám záleží, čím oslavujeme sám život. Vianoce sú významným sviatkom, lebo oslavujeme narodenie Pána Ježiša. Na sv. omši však počujeme slová kňaza: „Hľa, Baránok Boží, ktorí sníma hriechy sveta, blažení tí, ktorí sú pozvaní na hostinu baránkovu.“ Hostinou oslavujeme narodenia Pána Ježiša doma ale i v kostole.
Chlieb, Chudoba, Chrám
Chlieb je veľkým darom. Chlieb zastupuje všetku ostatnú potravu. Dávnym zvykom bolo pred nakrojením chleba prežehnať ho rukou alebo nožom. Nerobí sa to s nijakou inou potravinou v domácnosti. Chlieb sa nemá zahodiť ani pošliapať. Kto má chlieb, ten nehladuje. O chlieb sa denne modlíme v modlitbe Otče náš. Ježiša prijímame v Eucharistii pod spôsobom chleba.
Chudoba a hlad kráčajú akoby ruka v ruke. Dávať chudobným to, čoho my máme dostatok je prejav našej lásky a štedrosti. Denne zomiera na hlad a podvýživu asi 30 000 ľudí. Ježiš nám hovorí, že čo sme urobili jednému z najmenších, jemu sme urobili. Ak sa delíš o chlieb s chudobným, budeš bohatý na štedrosť a lásku. Ak sa nedelíš o chlieb, budeš ty sám chudobný. Ježiš sa narodil v chudobe a pritom bol bohatý na dary, ktoré nám neustále dáva a je Kráľom neba i zeme.
Chrám je Božím domom a domom pre veriacich. Do chrámu prichádzame sláviť sv. omšu. Chrám je však miesto, kde môžeme prísť aj inokedy a pokloniť sa Ježišovi prítomnému na oltári vo svätostánku. Chrám je miestom, kde pre býva Boh a preto je to miesto modlitby. Pri vstupe do chrámu ale i pri odchode z chrámu si vždy pokľakneme na koleno.
Izaiáš, Izrael, Ikona
Izaiáš je prorok Starého zákona. On predpovedal: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján Krstiteľ hlásal pokánie a pochopil, že tieto slová proroka Izaiáša platia o Ježišovi. V čase Adventu často počúvame pri sv. omši čítanie z Knihy proroka Izaiáša. Aj keď nie všetkému rozumieme, chápeme, že Pán Boh v minulosti hovoril ústami prorokov, potom hovoril ústami Pána Ježiša a dnes k nám hovorí ústami biskupov a kňazov.
Izrael znamená i národ i krajinu. Poznáme príbeh zo Starého zákona, keď sa Jakub vracia domov, v noci zápasí s Bohom a Boh mu potom povie: „Nebudeš sa volať Jakub ale Izrael.“ Toto meno zname-ná Boh zápasí. Z kmeňa Jakubovho vyrástol postupne Izraelský národ. I keď sú mnohí Židia roztrúsení po svete, všetci sa túžia vrátiť do krajiny svojich predkov, lebo Izrael je domovinou židovského národa.
Ikona znamená obraz, ktorý je najčastejšie maľovaný na dreve. Na ikonách je zobrazené narodenie Pána Ježiša, jeho život, ale i iné príbehy zo Svätého písma. Na ikonách sú zobrazené i postavy svätých. Sú to trochu iné obrazy ako ich poznáme my z našich kostolov. Dokonca autori ikon nehovoria, že maľujú ikonu ale že ju píšu, pretože pred touto prácou i počas nej prosia Ducha Svätého, aby viedol ich ruku ako viedol pisateľov Svätého písma.
Ježiš, Ján, Jeruzalem
Ježiš je meno Božieho Syna. Anjel pri zvestovaní Panne Márii povedal: „Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.“ My sa teraz pripravujeme na sviatky Narodenia Ježiša, učíme sa o Ježišovi, pri modlitbe často hovoríme: „Ježišu, dôverujem ti“, alebo „Ježišu, milujem ťa“. Pre nás je veľkým darom, že v krste sme sa stali jeho bratmi a sestrami.
Ján bol predchodcom Pána Ježiša. To on hovoril ľuďom: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Keď bol Ježiš dospelý, prišiel za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Pán Ježiš nepotreboval krst, ale znamenie, ktorým Boh predstavil Pána Ježiša bolo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Jeruzalem bolo mesto, kde sa nachádzal chrám. V Jeruzaleme býval kráľ. Do Jeruzalema prišli mudrci od východu, aby sa pýtali, kde sa narodil Mesiáš. V Jeruzaleme sa Pán Ježiš nenarodil, ale do jeruzalemského chrámu chodil počas svojho života a v tomto meste bol súdený, trpel a zomrel za nás. Jeruzalem môžeme nazvať aj mesto spásy.
Kristus, Kríž, Kresťan
Kristus nie je meno ani priezvisko. Kristus znamená pomazaný. Je to poslanie. Správne by bolo, ak by sme hovorili Ježiš je Kristus, lebo Ježiš je pomazaný samým Bohom. Ježiš je Božím Synom. My patríme Kristovi, boli sme pomazaní pri krste a stali sme sa Božími deťmi.
Kríž je znakom našej spásy. So znakom kríža všetko začíname a končíme. Tam, kde má čestné miesto kríž, tam ma čestné miesto i Ježiš a všetky vianočné symboly sú prejavom našej viery. Tam, kde nemá miesto kríž, všetky vianočné symboly sa stávajú iba ozdobou na pár dní. Nám ide o to, aby sa počas vianočných sviatkov prehĺbila naša viera modlitbou, účasťou na sv. omši a láskou k blížnym.
Kresťan je ten človek, ktorý je pokrstený a verí v Ježiša Krista. Kresťanom sa človek nazýva od krstu, ale kresťanom sa stávame celý život. Každý deň sa učíme lepšie žiť a byť lepšími kresťanmi.
Láska, Liturgia, List
Láska spája ľudí a nenávisť ich rozdeľuje. Len ten, kto miluje, vidí, čo môj blížny potrebuje. Láskou sa najviac podobáme Bohu, lebo Boh je láska. Povolanie každého človeka k láske vyjadruje hlavné prikázanie: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého.
Liturgia znamená ináč bohoslužba. V bohoslužbách sa obnovuje a sprítomňuje svoje veľkonočné tajomstvo. Vrcholnou liturgiou Cirkvi je svätá omša. Okrem nej slávime ešte bohoslužbu slova, liturgiu sviatostí, liturgiu modlitieb a svätenín. V liturgii máme predobraz toho, čo budeme sláviť v nebi a tak sa pripravujeme na život v nebeskom kráľovstve.
List môžeme dostať ale môžeme ho i napísať. Listy môžeme dostať od známych ale i menej známych ľudí. Sväté písmo sú Božie listy ľuďom. V nich objavujeme to, čo nám Boh chce povedať a to takým spôsobom, že môžeme tomu rozumieť. Je dôležité, aby sme tieto listy čítali s otvoreným srdcom a ochotnou vôľou robiť len to najlepšie a najhodnotnejšie pre nás a pre tých, ktorých máme okolo se-ba.
Mária, Modlitba, Milosrdenstvo
Mária je Pannou a je Matkou Božieho Syna Ježiša Krista. Pre budúce zásluhy Ježiša Krista ju Boh uchránil od dedičného hriechu. Tento sviatok slávime počas adventu a nazývame ho Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Mária je i našou matkou. Na Slovensku si ju uctievame ako Prebolestnú Matku a Patrónku nášho národa. K Márii sa denne utiekame a ona je našou cestou k Ježišovi.
Modlitba má v živote veriaceho človeka dôležité miesto. Pri modlitbe sa rozprávame s Bohom. Pri modlitbe si uvedomujeme, že určitý čas dňa patrí Bohu. Modlime sa za seba ale i za iných. Modlievame sa hlavne ráno a večer. Modlitbu Otče náš nás naučil sám Pán Ježiš a preto sa ju modlievajme každý deň.
Milosrdenstvo znamená pozornosť voči tým ľuďom, ktorí sú v biede. Niektorí ľudia sú v telesnej biede, pretože nemajú čo jesť a iní môžu byť i v duchovnej biede, napríklad keď nežijú tak, ako by sa patrilo. Takým ľuďom pomáhame skutkami telesného alebo duchovného milosrdenstva. Príkladom nám je Boh, ktorý je ku všetkým ľuďom milosrdný. Aj my potrebujeme Božie odpustenie a preto sa v modlitbe Otče náš modlime: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Nebo, Nedeľa, Nazaret
Nebo je túžbou každého človeka. Nebo je náš večný domov a je odmenou za lásku. V nebi je večná radosť a táto radosť nikdy neskončí. Radosť spočíva vo videní Boha z tváre do tváre. O nebo sa naj-viac pričiňujeme skutkami lásky, to sú zásluhy pre nebo.
Nedeľa je hlavný sviatočný deň v týždni. Je to Pánov deň. Nedeľu slávime tak, že sa zúčastnime na sv. omši. Slávenie pokračuje tým, že nerobíme práce, ktoré by slávnosť znevažovali a pripomínalo by to bežný pracovný deň. Robíme to, čo slávnosť podporuje a to je príprava spoločného slávnostného obeda, spoločné trávenie času, prechádzka, návšteva príbuzných a priateľov a nezabúdame ani na modlitbu. Každý, kto do našej rodiny v nedeľu zavíta, má zbadať, že naša rodina nedeľu slávi a zbytočne nepracuje.
Nazaret je mesto, v ktorom anjel Gabriel zvestoval Panne Márii, že sa stane Matkou Božieho Syna. Z Nazareta pochádzal sv. Jozef, pestún Pána Ježiša. Z Nazareta putovali sv. Jozef a Panna Mária, aby sa dali zapísať v Betleheme. Neskôr sa do Nazaretu vrátili aj s Ježišom a v tomto meste Pán Ježiš žil do dospelosti.
Oltár, Omša, Oblátka
Oltár je stôl chleba. Stôl pripomína v prvom rade poslednú večeru a to, že okolo oltára sa schádza spoločenstvo veriacich. Každý oltár je zároveň i symbolom kríža, pretože na oltári sa znovu sprítomňuje obeta Ježiša Krista. Túto obetu slávime i v čase adventu, Vianoc a prichádzame i na polnočnú sv. omšu, kde sa tiež slávi Ježišova obeta na oltári.
Omša svätá je pre nás hostinou chleba ale zároveň i Ježišovou obetou. Počas sv. omše počúvame Božie slovo, modlime sa, prinášame obetné dary, hlboko prežívame chvíľu slov premenenia chleba a vína na telo a krv Pána Ježiša a zúčastňujeme sa na eucharistickej hostine.
Oblátka je vianočný pokrm, ktorý nechýba pri žiadnej Štedrej večeri. Oblátka znamená chlieb a o chlieb sa treba deliť.
Prianie, Pokoj, Púšť
Prianie je prejavom lásky. Pred Vianocami máme rôzne priania. Prajeme si darčeky, ktoré by sme chceli nájsť pod stromčekom. Svoje priania často píšeme ako list Ježiškovi. Niekedy vyslovujeme priania iba pre seba. Je však krajšie, ak vieme vysloviť i prianie pre iných. Takýmto úprimným prianím zvolávame Božie požehnanie na tých, ktorým prajeme dobro.
Pokoj si prajeme spolu so šťastím, zdravím a Božím požehnaním. Pokojné prežívanie vianočných sviatkov je spojené s láskou, ktorá vládne medzi nami v rodine a vo farnosti. Pokoj ľuďom dobrej vôle zvestovali anjeli pri narodení Pána Ježiša. Na znak pokoja a bratskej lásky si pri sv. omši podávame ruky. Sme šťastní, že žijeme v pokojných časoch a modlime sa za ľudí v krajinách, kde pokoj chýba.
Púšť je miesto prázdnoty a mlčania. Púšť môže byť strašná, ale aj fascinujúca. Môže byť miestom, kde do tváre šľahá piesok a bolestne nás páli v očiach. V takej chvíli sa zdá, že nemožno nič urobiť a že bez pomoci zablúdime. No nie je to tak. Púšť môže byť aj miestom života. Kde je len trochu vlhka, tam hneď vyrastie tráva a je tam život. Púšť je pre nás výzvou: zanechaj zbytočnosti a dovoľ, aby ľudia videli rast v tvojom živote, ktorý vynikne vtedy, keď okolo nebudú zbytočnosti.
Ruženec, Roráty, Ryba
Ruženec je modlitba, ktorú by sme sa mali modliť i počas Adventu pri adventnom venci. Rozjímaním nad tajomstvami radostného ruženca sa môžeme lepšie pripraviť na vianočné sviatky. Ešte nikto nepovedal, že kvôli modlitbe ruženca niečo dôležité zanedbal. Modlitbou ruženca môžeme iba získať, lebo modlitba dáva silu ku konaniu dobra.
Roráty to je sv. omša v advente, ktorá sa slávi pred východom slnka. Na roráty chodili celé rodiny. Keďže bola tma, niesli so sebou lampáše so sviečkami. Rorátne sv. omše sa pri svetlách sviečok slávili každý deň adventu okrem nedele a prikázaného sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý je 8. decembra. Tento čas slávenia nám pripomína, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2).
Ryba je najstarším symbolom Krista. Grécke slovo pre rybu je ICHTYS. Počas prenasledovania prvých kresťanov nakresliť symbol ryby znamenalo vyznať, že sú kresťanmi. Bohu vďaka, že dnes u nás nie sú kresťania prenasledovaní. V našich krajoch je zvykom podávať na štedrý večer kapra alebo inú rybu. Nech nám to pripomína, že i dnes sú mnohí kresťania prenasledovaní a obetujú svoj život za to, že patria Kristovi. My buďme hrdí na to, že patríme Kristovi.
Svetlo, Stromček, Sviečky
Svetlo vynikne vždy tam, kde je tma. Vo Svätom písme sa píše, že na svet prišlo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Bol na svete a svet povstal skrze neho. Svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného (sveta) a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. A my sme ho prijali, uverili v neho a preto sa môžeme volať Božími deťmi.
Stromček v našich domoch je na Vianoce samozrejmosťou. Je to veľmi krásny symbol. Tým že to je ihličnatý strom, je stále zelený. Zelený strom znamená život. Strom života sa spomína vo Svätom pís-me uprostred raja. Po prvom hriechu Pán Boh prisľúbil Mesiáša, ktorého príchod slávime na Vianoce. Stromček v našich domoch znamená, že Boh splnil to, čo prisľúbil a je s nami. Je to Boh Emanuel.
Sviečky nám zdobia vianočný stromček. No v súčasnosti už používame iba elektrické sviečky rôznych tvarov. Preto je dobré, ak máme aj na stole pekne vyzdobenú vianočnú ikebanu a v nej je skutočná svieca, ktorá nám pripomína Ježiša. Vždy, keď sa ideme modliť, môžeme ju zapáliť. Pritom si uvedo-míme, že Ježiš je našim svetlom.
Trojica, Trhy(vianočné), Tajomstvo
Trojica je najväčším tajomstvom našej viery. Znamená tri Božské osoby a to sú: Boh Otec, Syn a Duch Svätý. To, že Pán Ježiš prišiel na tento svet ako človek znamená, že už predtým bol ako Boh a Bohom ostal. Veď sám povedal: „Kto mňa vidí, vidí Otca.“ My sa značíme znakom kríža a vyslovujeme tri božské osoby a modlime sa často modlitbu Slávu Otcu i Synu i Duchu Svätému. Vždy vtedy vzdávame úctu jednému Bohu, ktorý nás nekonečne miluje.
Trhy (vianočné) sú spojené s oslavou Vianoc počas adventu. Pôvodne ľudia nevenovali toľko času nákupom a nebolo toľko obchodov. Trhy preto slúžili k tomu, aby sa ľudia zásobili pred zimným obdobím potravinami, teplým oblečením a ďalšími potrebami nutnými pre prežitie zimy. Dnes máme veľmi veľa obchodov a vianočné trhy sú už aj v menších mestečkách. To, že v poslednú nedeľu pred Vianocami sú otvorené obchody nám už ani nepríde, pretože mnohé obchody sú otvorené každú nedeľu. Ako pomôže pokojnému prežívaniu sviatkov Narodenia Pána to, že nedeľu budeme venovať nákupom?
Tajomstvo nemáme prezradiť, tajomstvo nám niekto zveril a nechce, aby sme ho prezradili. To, že Pán Boh je pre nás tajomstvo, to musíme ináč chápať. Neznamená to, že ho nemáme prezradiť, ale znamená, že to celkom dobre nerozumieme ale to veríme a žijeme. Takýmto tajomstvom je i to, že Pán Ježiš sa narodil ako malé dieťa a pritom je Božím Synom.
Úloha, Úrad, Utrpenie
Úloha môže byť ťažká alebo ľahká, dôležitá alebo menej dôležitá. Jednou z dôležitých úloh je, aby sme žili to svoje krstné povolanie. Aby sme to dokázali, potrebujeme plniť ľahké i ťažké úlohy. Jed-nou z našich úloh je učiť sa milovať Pána Boha a blížnych a učiť sa zachovávať Božie prikázania. Niekedy nám to ide ľahko, inokedy ťažšie. Našou úlohou je nevzdávať sa a ísť stále za Pánom Ježišom. Napraviť sa každý deň aspoň trochu, to je ďalšia úloha. Ak sa budeme usilovať plniť tieto úlohy, bude to naša istá cesta do neba a tak sa staneme skutočne svätými.
Úrad Krista bol spojený s jeho tromi poslaniami a to učiteľa, kňaza a kráľa. Určite to neznamenalo, že Ježiš Kristus mal nejakú kanceláriu a tam úradoval alebo kraľoval. Úrad znamená aj veľké poslanie. A o to tu ide. Ježiš Kristus nemusel byť pomazaný posvätným olejom tak ako iní králi pred ním. On hneď pri vtelení bol poverený nebeským Otcom, aby vykonával všetky tri úrady. Učiteľský úrad vy-konával počas celého svojho života, veď už ako dvanásťročný učil v chráme a učí aj dnes prostredníctvom Cirkvi. Kňazský úrad vykonával tiež počas života, zvlášť pri svojej smrti a pred ňou a prostredníctvom kňazov vykonáva stále. Kráľovský úrad vykonáva po svojom povýšení a oslávení.
Utrpenie znamená pre každého niečo iné. Pre deti je utrpením umývať si ruky pred jedlom, alebo písať úlohu. Pre dospelých môže byť utrpením niečo iné, napr. že nemajú zdravie alebo prácu. Dôležité je, aby sme videli utrpenie iných a aby sme druhým ľuďom pomohli, nakoľko to vieme a dokážeme. Ježiš tiež trpel a vo vyznaní viery si to pripomíname: trpel za vlády Poncia Piláta. Prosme ho o silu, aby nám pomáhať hľadať a objavovať Božiu vôľu i v ťažkostiach života.
Vianoce, Vykúpenie, Večer (Štedrý)
Vianoce patri spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianoce sú sviatky Narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna. Boh sa stáva človekom a prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie a neskôr smrť a vzkriesenie človek mohol mať účasť na Božom živote. Vianočné obdobie sa začína sláviť na Štedrý večer24. decembra a v čase, keď odbije polnoc, veriaci sa stretávajú na slávení polnočnej sv. omši. To je už 25. december a je to slávnosť Narodenia Pána. Vianoce trvajú od Štedrého večera do najbližšej nedele po slávnosti Troch kráľov.
Vykúpenie vrcholí na Veľkú noc a súvisí s celými dejinami našej spásy. S Vianocami súvisí tak, že Boh poslal svojho Syna Ježiša, stáva sa človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, prichádza na zem ako dieťa, aby skrze poníženie a neskôr smrť a vzkriesenie priniesol človeku spásu. Vykúpenie znamená, že Boh sa skláňa ku každému človeku. To si uvedomujeme na Vianoce, na Veľkú noc, každú nedeľu, ale i každý deň, keď túžime a potrebujeme silu Božej lásky a Božieho odpustenia.
Večer (Štedrý) to je predovšetkým rodinná slávnosť, ku ktorej patrí pokoj, radosť, modlitba, dobro, štedrosť. Štedrý večer je každý rok neopakovateľným časom, ktorý nanovo prežívame, ako by bol jediný v našom živote. To nie sú iba darčeky a jedlo. To je oveľa viac. Štedrým dňom a potom štedrým večerom vrcholí advent. Ježiš prichádza na tento svet a predovšetkým do nášho života. Preto štedrá večera má v každej rodine taký priebeh a tradíciu, ako to robili starí rodičia. Nech je jej priebeh akýkoľvek, bez modlitby, čítania Svätého písma a spievania vianočných piesní všetky jedlá a darčeky strácajú na najvyššej hodnote, že Boh je pre nás najväčším darom.
Zvon, Zázrak, Zlato
Zvon slúži na zvolávanie veriacich do kostola, má telo a srdce, ktoré je zavesené uprostred tela. Zvončeky používame i pri sv. omši a počas premenenia sa zvoní, aby všetci vedeli, že v tejto chvíli sa z chleba stáva telo a z vína krv Pána Ježiša. Zvony oznamujú aj iné skutočnosti, napr. voľbu pápeža ale i úmrtie ľudí. Zvonček dávame i na vianočný stromček. Pred štedrou večerou ale i pred každou spoločnou modlitbou v rodine počas Vianoc môžeme na kovový alebo porcelánový zvonček zazvoniť a tak si uvedomiť prítomnosť Pána Ježiša medzi nami.
Zázrak Vianoc je v tom, že Boh k nám prišiel v podobe dieťaťa. Ježiš sa pre nás a pre našu spásu zriekol svojej rovnosti s Bohom a stal sa človekom, stal sa nám podobným. Niektoré skutočnosti už považujeme skoro za samozrejmé, ale keď sa nad nimi zamyslíme, zistíme, že to je skoro nepochopiteľné. Veď to, že Boh prichádza kvôli nám nie je zázrak? Ak si pozrieme Ježišov život, vidíme, že konal zázraky. Ale aj v našom živote sa dejú zázraky, len ich musíme vnímať. Každý nový život, ktorý prichádza na tento svet je zázrakom. Aj my sme sa narodili a to je tiež zázrak. Dieťa je zázrak Boha a preto ďakujeme za život a chválime Pána Boha za to, že sme sa narodili.
Zlato bolo jedným z darov, ktoré priniesli mudrci od východu malému Ježišovi. Vo Svätom písme čítame, že mudrci otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (Mt 2,9b-11). Hovoríme, že zlato lásky, kadidlo modlitby a myrhu utrpenia. Mohli by sme povedať, že v týchto daroch je zahrnutý celý život a účinkovanie Pána Ježiša. On nás nekonečne miluje a to je jeho láska k nám. Celý jeho život je plný modlitby, pretože denne prosil a ďakoval nebeskému Otcovi a to učí ústami biskupov a kňazov i nás. Jeho život je však i utrpením a svoj život dobrovoľne obetuje za nás, aby sme mohli byť spasení.
Spracovala: Klára Soľanová
|
