DIECÉZNY
KATECHETICKÝ
ÚRAD
Spišskej diecézy
logo.png
Pastorácia
manželstiev a rodín
Spišskej diecézy
logo-2.png
 
Hlavná stránka
 
 
Rok Božieho slova
 
 
Školské vyučovanie náboženstva
 
 
Farská katechéza
 
 
Manželstvo a rodina
 
 
Často kladené otázky
 
 
Katechetické ozveny
 
 
Foto & video
 
 
Biblická olympiáda
 
 
Boží sluha biskup Ján Vojtaššák
 
 
Rok sv. Martina
 
Podujatia
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
icon_fb.png Nájdete nás
na Facebooku
Katechéza v Spišskej diecéze
icon_youtube.png Náš kanál
na Youtube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
Počítadlo návštev
celkom :: 1475323
dnes :: 91     online :: 1
za posledný
týždeň :: 4377     mesiac :: 20058
 
slide_20160401110000fds.jpg slide_20160401110000khr.jpg
     
Dnes je Utorok 25. Februára 2020 :: Meniny má Frederik
Liturgický kalendár Liturgia hodín
Je tu nové číslo Katechetických ozvien
Publikované :: 2020-02-21 08:14:59
V treťom čísle Katechetických ozvien 2019/20 vám prinášame informácie o dianí v... [zobraziť viac]
Pomôcka na Pôst 2020 - nový 3D kríž
Publikované :: 2020-02-14 14:49:57
Toto robte na moju pamiatku Pôst 2020 Počas Pôstneho obdobia ponúkame... [zobraziť viac]
NÁDYCH A VÝDYCH... alebo o kresťanskej modlitbe
Publikované :: 2020-02-03 14:21:48
2. katechéza na Rok Božieho slova Ciele kognitívny: - charakterizovať... [zobraziť viac]
 
-|- Rok sv. Martina
[späť]

Milosrdný samaritán v živote sv. Martina /katechéza/

Publikované :: 2016-11-08 11:13:58
Z príležitosti 1700 rokov od narodenia sv. Martina bol 9.11.2016 v Spišskej diecéze vyhlásený Rok sv. Martina.
   
    Téma: Kresťanské hodnoty v spoločnosti                                                                                      

    Cieľ
Kognitívny: Na pozadí biblického textu Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 25-37) vymenovať kresťanské hodnoty v živote a zdôvodniť ich dôležitosť.
Aktualizovať rôzne prejavy pomoci.
Afektívny: Oceniť hodnotu živej viery a skutkov lásky ako viditeľné svedectvom Božieho milosrdenstva vo svete.
Pomôcky: Sväté písmo, mapa, svieca, poháre, voda, slamky.
Metódy: čítanie biblického textu s prvkami Lectio divina, bibliodráma.                                                                              
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ, stredné školy

    Úvod
Privítanie, krátka modlitba.

    1. Čítanie – biblického textu Lk 10, 25-37 (môže sa prečítať dvakrát, dôležitý je priestor na ticho).
 
    Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
    Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
    On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!“  

    Bibliodráma
    Učiteľ vyzve žiakov, aby na papier (na tabuľu) vypísali postavy, ktoré sa v príbehu objavili. Medzi ne môžeme zaradiť i niektoré symboly, napr. cesta, mesto a pod. Ak žiaci niektorým pojmom nerozumejú, majú možnosť spolu s učiteľom prediskutovať význam pojmov. Po pojmovom pochopení textu znova prečítajú biblický text metódou postupného čítania po vete.
Môže nasledovať samotná dramatizácia uvedeného textu. Učiteľ vyzve žiakov, aby si vybrali rolu. Žiaci postupne predstavujú svoje role a uvedomujú si, že prijatím role vstupujú do vzájomného vzťahu medzi sebou. V miestnosti, kde sa uskutoční bibliodráma, je potrebné vyčleniť dostatočne veľký priestor na hranie. Priestor sa potom spolu so žiakmi rozdelí na menšie časti. Vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho biblického textu.
    Tu môžeme začať dramatizovaný rozhovor – bibliodrámu. Učiteľ začne viesť rozhovor s jedným žiakom. Pre učiteľa je dôležité vopred vedieť rozvinúť si rozhovory a intuitívne začať pri žiakoch, ktorí s tým nemajú problém. Rozhovor možno začať: Kto si ty? Žiak odpovedá: cesta. Rozhovor pokračuje: Kráča po tebe veľa ľudí? Žiak odpovedá: Áno. A aký je cieľ cesty ľudí, ktorí po tebe kráčajú? To neviem povedať, iste to vedia tí, ktoré po mne prešli. Tak sa ich opýtaj, aký bol cieľ ich cesty, atď. Ak je v texte i postava Ježiša, väčšinou ju prijíma učiteľ, hoci o tom vopred nehovorí.

Je dôležité dbať na to, aby sa v rozhovore dodržiavali tri dôležité body:
- hľadať presné stanovisko konkrétneho žiaka v aktuálnom okamihu jeho života,
- otvorenosť ostatných, ktorí neboli zatiaľ oslovení, aby ovplyvnili rozhovor, ak sa ich to akokoľvek dotýka,
- ochota všetkých, zúčastniť sa rozhovoru z pozície vlastnej role. 
Bibliodrámu ukončí učiteľ. Proces, ktorý prebiehal navonok mal zároveň prebiehať vo vnútri každého žiaka. Nasleduje diskusia, pri ktorej žiaci zdieľajú svoje skúsenosti a môžu odpovedať na otázku: Aký význam má táto skúsenosť pre moju osobnú vieru?

    2. Meditácia

    Katechéta zhrnie to, čo účastníci hovorili a podá zásadné myšlienky celého biblického textu formou meditácie a pomocou mapy.
V prečítanom úryvku boli spomenuté dve mestá Jericho a Jeruzalem. Boli to odlišné mestá, hoci neboli až tak veľmi ďaleko od seba. Jeruzalem bolo mesto pobožnosti a úcty k Bohu. Stál tam chrám, chodili sa tam ľudia modliť a ak niekto šiel do Jeruzalema, zrejme tam šiel práve preto, aby navštívil chrám. V iných mestách totiž chrámy neboli. Naopak, Jericho bolo mesto hriechu a zla. Ľudia tam žili hriešne, oddávali sa hazardným hrám, zábavám a roztopašnosti. A tu zrazu jeden človek šiel z Jeruzalema do Jericha. Možno to bol niekto, kto práve navštívil chrám a odchádzal z Jeruzalema. V každom prípade ho však prepadli, okradli a zbili.
O človekovi, ktorý ležal zranený, sa v úryvku meno neuvádza. Môže to byť ktorýkoľvek človek, ktorý potrebuje pomoc. Tým nám chce Ježiš povedať, že sa nemáme pozerať na človeka podľa národnosti, rasy a pod. Dôležité je preukázať človeku pomoc a milosrdenstvo, keď to potrebuje. Okolo nevládneho a zbitého prešli postupne traja ľudia. Prvý i druhý boli kňazi. Šli do Jeruzalema, teda do chrámu. Boli to veriaci ľudia, no raneného si ani nevšimli. Prešli okolo neho, ponáhľali sa a hovorili si, že chrám je predsa dôležitejší a oni nesmú strácať čas nejakým raneným. Tretí človek, ktorý šiel okolo sa však zachoval inak. Pomohol zbitému, obviazal mu rany, vzal ho do najbližšieho hostinca a zaplatil mu tam izbu na dva dni. Pozoruhodné na tom bolo to, že tento dobrodinec nebol Izraelita. Bol to Samaritán a Izraeliti Samaritánov nemali moc radi.

    3. Aplikácia

    Čo myslíte, aký odkaz nám dnes adresuje Pán Ježiš? (priestor pre odpovede) Áno, týmto príbehom nám dnes Pán Ježiš chce povedať dve dôležité veci: Po prvé to, že ľudia si majú navzájom pomáhať a prejavovať si lásku a po druhé to, že pomáhať máme nielen tým, ktorých máme radi ale aj tým, ktorých až tak radi nemáme alebo ich nepoznáme.
    Podobne sa zachoval aj sv. Martin keď stretol na svojej ceste žobráka, ktorý sa triasol zimou. Aj napriek tomu, že predtým všetko rozdal, daroval chudobnému polovicu svojho plášťa. Viete povedať, kto bol sv. Martin? Kde sa narodil, čím bol a kde zomrel? (Nasleduje priestor na oboznámenie sa so životom sv. Martina, učiteľ voľne prerozpráva jeho životopis)
    Rovnako ako sv. Martin aj my môžeme dnes stretnúť človeka s barlami ako stojí pred zatvorenými dverami a nevie ich otvoriť, niekedy možno vidíme staršieho človeka ako nerozhodne postáva pred automatom na cestovné lístky, niekedy možno uvidíme človeka s bielou paličkou ako stojí na križovatke nevediac, kedy môže prejsť cez cestu, alebo pred našimi očami niekto odpadne, vysype sa mu taška s nákupom alebo mu z vrecka vypadne peňaženka či si v autobuse zabudne tašku. Toto všetko sú chvíle, kedy môžeme urobiť dobrý skutok bez ohľadu na to, či daného človeka poznáme alebo nie. Každý človek je našim blížnym, pretože každého stvoril Pán Boh a vykúpil Pán Ježiš. Keby ten Samaritán v príbehu pozeral na to, kto to vlastne leží dobitý, odkiaľ pochádza, ako sa volá a podobne, možno by mu nepomohol. Ale on to neurobil a práve preto Pán Ježiš vyzdvihol jeho konanie.
Usilujme sa preto aj my mať otvorené oči i srdcia a pomáhajme ľuďom okolo seba, ak na to máme vhodnú príležitosť.

    Aktivita:

Cieľom aktivity je poukázať na dve veci:
1. Vo svete plnom nevľúdnosti je potrebných veľa nepatrných skutkov milosrdenstva.
2. Stačí len jedna kvapka, aby pohár pretiekol.
Budeme potrebovať poháre, vodu a pipety (alebo slamky, čokoľvek, čo dokáže vodu pridávať po kvapkách) a veľa vrstiev novín, ktoré vložíš pod každý pohár, aby vstrebali vodu, ktorá sa rozleje.
Žiakov rozdelíme do skupín, každá skupinka má pohár. Naplníme poháre do polovice, potom pokračujeme v nalievaní, dokiaľ voda nebude milimeter alebo dva pod okrajom pohára. Snažíme sa každý pohár naplniť vodou tak, aby voda dosahovala približne rovnakú úroveň.

    Poprosíme žiakov, aby sa postupne vystriedali a po kvapkách pridávali do pohára vodu. Presvedčíme sa, že počítajú koľko kvapiek je potrebné pridať, než voda začne z pohára vytekať. Stačí jedna kvapka. Uistíme sa, že si zapíšu, ktorá kvapka spôsobila, že pohár pretiekol.

    Pýtame sa žiakov: Koľko kvapiek bolo nutných k tomu, aby pohár pretiekol? Dokážeš nájsť spojenie medzi kvapkami vody a preukázaním milosrdenstva v živote ľudí? Záleží na tom, ktorá kvapka v priebehu dňa spôsobí, že „pohár pretečie“?

Otázky do diskusie:
1. Aké konkrétne podoby môže mať milosrdenstvo v našom živote?
2. Čo je zdrojom dobrých skutkov?
(Pripomenieme žiakom, že sa rodíme s hriešnou a sebeckou povahou a len milosť Božia, ktorú nám udeľuje Duch Svätý, nás môže viesť ku konaniu dobrých skutkov z iného než sebeckého motívu.)
3. Ako poznáme, kedy máme „trvať na svojom“ a pritom byť milosrdní? (Pripomenieme žiakom, že sú chvíle, kedy nie je správne robiť niečo pre niekoho, keď si to dotyčný môže alebo by si to mal urobiť sám. Za takých okolností je potrebná múdrosť Ducha Svätého a jeho vedenie.)
4. Mali by sme voči niekomu cítiť lásku skôr, než mu preukážeme milosrdenstvo? Alebo
to funguje naopak? Alebo platí oboje? Prečo?

    Počas aktivity môže hrať v pozadí pokojná hudba. Na záver aktivity by mal katechéta zdôrazniť dôležitosť byť ochotný preukázať milosrdenstvo, pomoc, službu každému, kto to potrebuje. Katechéta zdôrazní dôležitosť byť živým svedkom milosrdného Boha vo svete (v mojom okolí). „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7).
Aktivita by mala spontánne prejsť do modlitby.

    4. Modlitba

    Môže byť vytvorený priestor pre spoločnú modlitbu. Je vhodné, aby vychádzala z daného Božieho slova. Modlitba má za cieľ oslavovať Boha, ďakovať mu a prosiť ho. Božie slovo si vyžaduje odpoveď. Boh k nám hovorí v Božom slove a my mu odpovedáme. Odporúča sa, aby v modlitbe zazneli slová: Božia láska, milosrdenstvo, Božia prítomnosť, Duch Svätý, skutky lásky, večný život, poďakovanie za... (Súčasťou modlitby môže byť aj prečítaný úryvok Žalmu 117).

    5. Kontemplácia
  
    Odporúča sa zotrvať v tichosti pred Božou tvárou. Táto časť je zhrnutím všetkých doterajších častí. Je dôležité, aby sme Božiemu slovu dovolili vstúpiť do nášho života, lebo má moc zmeniť náš život. Je to postupný proces, na ktorom je potrebné pracovať. Na základe posolstva Božieho slova sa usilujeme o nový pohľad na život, na udalosti, situácie ktoré sme prežili. Postupne sa snažíme osvojiť si Boží pohľad, v ktorom môžeme objaviť Božie milosrdenstvo. Počas modlitby môže katechéta pomocou dataprojektora prezentovať jeden obraz, alebo krátky text (jedno – dve slová) z prečítaného úryvku (alebo symbol, ktorý je prepojený s témou, napr. obraz Božieho milosrdenstva a pod.).

    Záver

    Na záver stretnutia katechéta povzbudí prítomných čítaniu životopisov svätých. K sviatostnému životu - častému prijímaniu sviatosti zmierania (sv. spovede), sviatosti Oltárnej – Eucharistie. K  prehĺbeniu viery prostredníctvom osobnej i spoločnej modlitby v rodine, k pravidelnému čítaniu Božieho slova, ku konkrétnemu skutku lásky v rodine, škole a farnosti.
Na záver môže nasledovať vhodná pieseň.

Spracoval: Marián Majzel

Použitá literatúra:                                                                                                                                          
Sväté písmo, SZ a NZ, SSV; KKC, Biblia s aplikáciami pre život

    Príloha (životopis sv. Martina)

* 316/317 (alebo okolo 336) Sabaria, dnes Szombathely, Maďarsko
† 8. november 397 (?) Candes, dnes Candes-Saint-Martin pri Tours, Francúzsko

Význam mena: zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi (lat.), prenesene bojovný.
Atribúty: vojenský plášť, žobrák, hus; zobrazuje sa ako rímsky jazdec na koni alebo ako biskup.
Patrón vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov, garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov, čističov, utečencov, väzňov, pastierov, debnárov, vinohradníkov, mlynárov, abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí hadom; pri prosbe za dobrú úrodu; patrón mnohých kostolov, miest, farností, diecéz a štátov.

    Sv. Martin sa narodil v meste Szombathely na území dnešného Maďarska okolo roku 316 v pohanskej rodine. Jeho otec mal vysokú hodnosť vo vojsku, bol tribúnom (plukovníkom). Rodina sa kvôli otcovmu zamestnaniu presťahovali do Pavie v severnom Taliansku. Hoci neboli pokrstení, veľmi dbali na to, aby Martina nepokazili vojaci svojou nemravnosťou a tvrdosťou. Malý Martin bez vedomia rodičov začal chodiť na stretnutia katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst). Keď mal pätnásť rokov, mal byť pokrstený. Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáčilo synovo tiché a utiahnuté správanie a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii (Francúzsko). Martin i ako vojak bol poriadny a citlivý. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným bol láskavý, bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným. V meste Amiens sa odohral aj ten známy príbeh, keď pri svojej ceste na koni stretol žobráka trasúceho sa zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa. Vtedy v noci sa mu zjavil Pán Ježiš odiaty polovicou plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneď na druhý deň sa dal Martin v meste pokrstiť. Bolo to roku 339, mal vtedy asi dvadsaťtri rokov.
    Po čase odišiel z vojska a utiahol sa do samoty. Nejaký čas potom počúval biskupa sv. Hilára z Poitiers (západná Galia) a potom odišiel za svojimi rodičmi, ktorí sa medzitým presťahovali späť do Martinovho rodného mesta. Martinova matka sa stala kresťankou. Otec neopustil pohanské zvyky až do smrti. Martin sa stal neúnavným bojovníkom proti bludu ariánov. Tí ho však za to vyhnali z mesta. Chcel ísť za Hilárom, no toho tiež stihol podobný osud. A tak sa nakoniec ocitol až na malom ostrove Galinaria oproti Janovu, kde žil osamote. Začiatkom roka 360 sa Hilár vrátil z vyhnanstva. Keď sa to Martin dozvedel, rozhodol sa ísť za ním.  Hilár ho chcel vysvätiť za kňaza, no Martin sa necítil hodný. Usadil sa radšej v meste Piktavium v Galii, kde žil v prvom galskom kláštore spolu s niekoľkými mužmi.
    V roku 371 sa uprázdnil biskupský stolec v meste Tours. Ľudia si žiadali, aby bol biskupom práve Martin. On samozrejme nechcel. No násilím ho vyviedli z jeho úkrytu, ktorý mal medzi husami a tie ho svojím gagotom prezradili. Kvôli tomu sa niekedy vyobrazuje s husou. 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Za svoje sídlo si zvolil miesto asi dva kilometre od mesta Tours pri rieke Loire, kde vystaval drevený kláštor. Žil tam aj s asi osemdesiatimi spoločníkmi. Nič nevlastnili, žili veľmi skromne. Martin zriedka opúšťal samotu, ale vedel rázne zakročiť, keď bolo treba. Keď dal cisárov brat Valens upáliť osemdesiat katolíckych kňazov, Martin sa vybral za cisárom Valentiniánom, aby ho napomenul. Valentinián si ho potom často volal ako poradcu na svoj dvor. Martin mal veľa zásluh aj na obrátení mnohých pohanov, ktorých bolo v okolí Tours veľmi veľa. Po zvyšok svojho života zostal skromným, poníženým, spával na holej zemi. Zomrel 8.novembra 397. Jeho telo pochovali 11.novembra na cintoríne za mestom Tours. Na tomto mieste teraz stojí veľký chrám, ktorý je mu zasvätený.

Zdroj: www.zivotopisysvatych.sk

pict_20161103152944o3g.jpg
 
Počet zobrazení: 1732x
 
 
     
© Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy 1997 - 2020   Všetky práva vyhradené!   ::   CMS Design & code by Ladislav KOVÁCS iDT