I. Byť svedkom úžasných udalostí - 1. Vstupujeme do chrámu Božieho.
Publikované :: 2016-07-11 10:41:06
Slovo pre animátora: Začíname nový ročník a teda bude vhodné trochu si pripomenúť najdôležitejšie skutočnosti, ktoré by mali naše stretnutia a miništrantov sprevádzať počas roka. Opäť chceme nabudiť rodinnú atmosféru stretnutí, chceme chlapcov povzbudiť k práci na sebe, chceme im pomôcť nájsť motivátory k svojmu rozvoju. Preto im ponúkame „potravu“ pre mozog – náuku, ale aj zdravú „srdcovú výživu“ - zdravé emócie pre srdce.
Nezabudnite, že stretnutia okrem prebratia tém majú obsahovať aj hry, zdieľanie, plánovanie, prípravu akcií... Keďže sme začali s formáciou chlapcov od štvrtého ročníka, pred sebou by sme mali mať už šiestakov. Ale vieme, ako je to ťažké dodržať. Miništrantov je niekde málo, šiestakov len zopár... Preto z toho nerobíme vedu a témy si istotne budete vedieť prispôsobiť aj pre iné vekové kategórie. Môže sa stať, že na stretnutie potrebujete aj inú tému... S radosťou môžeme skonštatovať, že už máme peknú zásobu miništrantských katechéz, ktoré si môžete z archívu vytiahnuť a vrátiť sa k nim.
Ako sme už spomenuli v úvode, cieľom tohto ročníka bude pripraviť miništrantov, aby vedeli všetko pripraviť na Svätú omšu, aby vedeli čo majú robiť v každej jej časti. Sledujeme samostatnosť miništranta, ale aj jeho celkový – integrálny rozvoj. Štruktúra tém bude ako v predchádzajúcich ročníkoch. Osvedčila sa. A ešte niečo dôležité: Vaše postrehy a nápady radi zapracujeme do tém.
Cieľom dnešného stretnutia je opäť vojsť do chrámu, do priestoru, kde sa koná Najsvätejšia obeta. Pôjde nám o pripomenutie si „posvätnej“ atmosféry, ktorá by mala pri službe Pánu Bohu vládnuť. Úlohy po jednotlivých odsekov tomu všetkému majú napomôcť.
Materiál: Sväté Písmo, papiere, perá, zápisníky, mapa kraja.
Aktivita s Božím Slovom. Priatelia, pripomeňme si, ako vnímal chrám a atmosféru v ňom Pán Ježiš. Prečítajme si stať z evanjelia podľa Marka (Mk 11, 11-15), v ktorej v Jeruzalemskom chráme „upratuje“ a robí poriadky.
Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich: „Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
Komentár k textu: Vieme si predstaviť, aký strašný hurhaj a neporiadok musel vládnuť v Jeruzalemskom chráme. Obchodníci vykrikovali ceny za tovar, holuby hrkútali svoje nápevy, voly bučali a ich trus padal na podlahu. Predavači dobytka ťahali zvieratá a tie sa vzpierali. Bez nadávok sa to často krát neobišlo. Ďalší priekupníci sa dohadovali na cene, iní sa zamýšľali ako najviac predať kôz... Cez dlážku sem tam prebehla myš. Do toho sa miešal buchot údržbárov. Chrámová stráž tiež nechodila po špičkách. Musela neustále zasahovať a robiť poriadky. Kupci počítali peniaze a štrngali mincami. Všade vládol biznis. Nuž a modli sa v takomto chráme. Nejde to. Normy správania boli v tomto priestore veľmi zle nastavené. Posvätno chrámu sa vytratilo. Spojenie s nebeským Otcom bolo veľmi ťažko nadviazať. Taká citlivá duša, akú mal Pán Ježiš to hneď vyhodnotila: ide tu o lotrovský pelech. Preto musel zasiahnuť a urobiť poriadok. Prvá otázka smerom k vám: „Zasiahol by aj vo vašom kostole?“
Tak ako v časoch Pána Ježiša, aj dnes má byť chrám predovšetkým miestom, kde sa máme stretať s Pánom Bohom. To treba zvýrazniť: S Pánom Bohom. Stretáme sa ako jednotlivci – ja a Boh, ale aj ako spoločenstvo - my a Boh. Tu predstupujeme pred jeho tvár a odprosujeme ho. Tu ho oslavujeme, ďakujeme mu, velebíme ho i prosíme o požehnanie pre našu budúcnosť. V kostole by nás nič od týchto záležitosti nemalo odkloniť. Ale prvou podmienkou je udržať ticho. V kostole aj v sebe. Preverte sa: Chodí vo vašom kostole chrámová stráž – vy miništranti, po „špičkách“? Alebo ste hluční ako halapartníci? Druhou podmienkou pre kvalitné stretnutie s Pánom je, aby všetko v chráme povznášalo ducha človeka k Bohu. A preto tomu slúži aj všetka výzdoba kostola.
S Pánom Bohom sa však dá stretať v rôznom duchu. Vidno to aj z histórie, ktorú si v krátkosti pripomenieme. Duch doby sa znázorňuje cez umelecké smery svojej doby a cez ľudové prvky. Môžeme všelijako filozofovať, ale kresťanské umenie je vrchol v každom umeleckom smere. Aby sme sa vždy s obdivom blížili do chrámu, uvedomili si, čo tu už všetko pred nami bolo a najmä to, že všetko v chráme nám má slúžiť pre stretnutie sa s Bohom, prinášame krátky prehľad stavebných slohov i období, v ktorých kostoly vznikali. Dôvodom je aj to, že miništranti majú byť aj všestranne vzdelaní.
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Kresťania sa v začiatku stretávali najprv v synagógach, ale veľmi skoro pochopili, že k Židom nepatria. Tí ich považovali za sektárov svojho náboženstva a nechceli ich medzi sebou. Vznikali medzi nimi veľké nepriateľstvá. Kresťanov prenasledovali aj Rimania a tak sa začali stretať po domoch, na tajných miestach, v jaskyniach i katakombách.
Prastaré baziliky
Keď kresťania získali slobodu (rok 313), vyšli z úkrytov a šikovne začali využívať budovy, ktoré už boli postavené a to najmä baziliky. Boli to priestranné budovy, ktoré doposiaľ slúžili ako tržnice, miesta na spoločenské stretnutia a na dišputy rôzneho druhu. Mohlo sa tu stretnúť veľmi veľa ľudí. Vo veľkom presvetlenom priestore sa nádherne ozýval spev a vynikla krása liturgie. Preto kresťania začali sami podobné baziliky stavať.
Románske kostoly
No časy sa menili a začiatkom stredoveku sa Rímska ríša rozpadla. Avšak šírenie viery nezaniklo, ba viera sa šírila aj do iných kútov Európy i celého sveta. Nastalo obdobie, ktoré má názov Románske. To sa vyznačuje mníšstvom. Mnísi boli prekvapení, ako sa na mnohých miestach kresťanstvo prežívalo povrchne a preto zakladali kostoly na odľahlých miestach a menili ich na božie záhrady. Stavby boli mohutné, s hrubými stenami, masívne, až ťažkopádne. Staroveké chrámy mali často krát len svätyňu, do ktorej vstupoval kňaz a ľud zostal vonku. Preto aj u nás vás snáď prekvapí, že najstaršie kostoly – hádam ešte z čias sv. Cyrila a Metoda sú také maličké.
Gotické chrámy
V gotike už duch hmotu premohol. Chrámy ktoré v tom období vznikajú (zhruba od 11. storočia) sú skutočne nádherné. Stačí si odskočiť do Francúzska a pozrieť jeden z prvých gotických chrámov, napríklad chrám svätého Denisa. Obdivujeme ich jemný kamenný skelet, ktorý je doplnený mnohými vežičkami. Okná majú podobu zložených rúk a spolu so stenami a vežami sa ťahajú do výšky, do nebies. Všetko nás fascinuje svojou nadprirodzenosťou a túžbou po Bohu. Ozdoba kostola bola rôzna. Znázorňovanie Boha vychádzalo najčastejšie z myšlienky, že Boh nás stvoril na svoj obraz a že Boh sa stal človekom. A to sa znázorniť
dalo. A bohato sa využívala symbolika – holubica, ikony, sochy,... Možno práve vy máte šťastie miništrovať v takomto kostole. A viete, že posledný gotický kostol smerom na východ sa nachádza v Košiciach?
Renesančné chrámy
Renesancia je obdobie, kedy sa do stredu záujmu stavia človek a aj architektúra je pre človeka. Prichádza s novovekom, ktorý prináša nový pohľad na svet, nové poznatky o prírode, nové postupy pre skúmanie života. A svet sa stal svetskejším. Gotika sa stáva minulosťou a nové kostoly zmenili mierku. Pôsobia pokojne a racionálne. Interiér je jasný a ohraničený. Farby, tvary, krása, hudba to všetko napĺňa chrám i človeka v ňom. Tu sa dostáva na chvíľočku „do raja“. Chrám sa stáva veľmi silným symbolom cirkvi.
Barokové kostolíky
V 16. storočí sa kresťanstvo na západe rozštiepilo na rôzne smery. Mnohé národy proti sebe zdvihli zbrane. Po náboženských vojnách prišiel čas zabudnúť na útrapy a pokúsil sa o to barok. Akoby chcel naplniť zmysly inými zážitkami a tak vniesol do umenia ľudovosť,
hravosť, dekoratívnosť, bacuľatosť anjelikov a svätých, radosť zo života, dynamiku. Tento smer okrem toho, že uchvátil zmysly zaujal aj predstavivosť človeka. V Božom dome má všetko hlbokú symboliku a baroko ň ou až prekypuje. Barokových kostolov máme na Slovensku veľa.
Iné klenoty
Vývoj nezastal a tak máme ďalšie architektonické slohy. Romantizmus zvýrazňuje tvary. V klasicizme si ľudia opäť volia racionálny prístup. Využívajú inšpirácie z predchádzajúcich slohov. Na chvíľu sa objavil aj funkcionalizmus, v ktorom je všetko účelové. Všetko v ňom má funkciu a slúži praktickým požiadavkám života. Architektúra sa však neustále uberá novými smermi. Niektoré až dych vyrážajúce sú: Konštruktivizmus, či fabrická architektúra. V stavbách prevláda betón, hranaté tvary, masívne bloky, bezfarebnosť,
strohosť, jednoduchosť. Našťastie u nás nie je veľa chrámov z tohto obdobia. Počas komunizmu sa u nás sakrálne priestory stavali len výnimočne. Veľký stavebný rozmach nastal až po revolúcii a tak dnes na Slovensku máme spustu nových chrámov. Oltár vo väčšine z nich je skoro v strede, ľudia sú umiestnení do kruhu, tak aby Ježiš bol v centre a všetci vytvárali jednu rodinu. A to by hádam na dnes teórie o kostoloch aj stačilo.
Prejdime do praxe
Vašou úlohou teraz bude zmapovať váš okolitý priestor a zistiť, či sa v ňom nenachádza kostol, ktorý by reprezentovali jednotlivé spomenuté architektonické slohy. A potom zistite k akému slohu patrí ten váš kostolík. Kto sa zaslúžil o jeho postavenie? Č o najcennejšie v ňom máte? Na ktorom mieste sa vám v ňom najlepšie modlí? A kedy je to? Ak si svoje odpovede navzájom vymeníte, istotne sa obohatíte o krásne veci. A budete chlapci, ktorí nielen „konzumujú“ priestor, ale sa aj zaujímajú o jeho krásu a začínajú cítiť „duchovno“ ktoré z neho prúdi. Nuž a to už nedokážu mnohí.
Námet na zamyslenie: Všimli ste, si? Kostol nás sprevádza od narodenia až po smrť. Tu sme boli narodení pre večný život (krstom), tu sa stávame dospelými kresťanmi (sviatosťou birmovania), tu sa potvrdzuje náš stav – buď manželstvo, alebo kňazstvo... V kostole predstavujeme každý týždeň v nedeľu Pánovi svoj život. Tu sa zmierujeme s Nebeským Otcom. Vo Sviatosti zmierenia vyznávame i ľutujeme svoje hriechy. A nakoniec tu privedú naše telo, keď sa budeme lúčiť s týmto svetom. (Miništrantom môžeme predviesť celý náš životný oblúk a poukázať, ako súvisí s našim kostolom.)
Kostol ľuďom vymedzuje dni práce a dni odpočinku. Tu sa odohrávajú významné rodinné i spoločenské udalosti. Chrám je preto právom orientačným bodom pre nás bežný ale aj duchovný život. Vytvára siluetu kraja. Jeho veža je ako zdvihnutý prst. Keď ju zbadáš, máš si pomyslieť: Tam je Boží, ale aj môj dom. Tam patrím.
Aktivita na stretnutie: Keďže väčšina miništrantských aktivít sa odohráva v chráme, je dobré, ak si tento priestor zaľúbime. Nuž ale zaľúbiť sa do vecí, udalostí, ľudí i do samého Pána Boha sa dá len vtedy, ak sa zväčší o danom bytí naše poznanie. Práve preto vám okolo kostola položíme niekoľko otázok, ktoré by vám mohli odkryť ďalšie poznanie vecí. Urobíme to však zábavne – v teste. Skúste teda odpovedať:
1. Pomenovanie kostol je z latinského slova castellum, čo znamená opevnenie, hrad. Prečo je tomu tak?
a) Lebo kostoly ponúkali ľuďom v ťažkých chvíľach ochranu. Stavali sa ako opevnené tvrdze na vŕškoch, alebo priamo ako súčasť hradov.
b) Lebo v týchto budovách boli tajné chodby, v ktorých sa dalo ukryť.
c) Lebo sa kostoly stavali na hroboch, kde bolo veľa kostí a tých sa nepriatelia báli.
2. V iných jazykoch sa kostol volá chiesa (v taliančine), iglesia (v španielčine), église (vo francúzštine). Aj východné cirkvi označujú kostol podobným slovom cerkev. Všetky tieto názvy pochádzajú z latinského ecclesia, čo znamená:
a) hľa, rovina.
b) hľa, Ázia.
c) zhromaždenie.
3. Anglosaské pomenovanie kostola kirche, church je odvodené z gréckeho slova kyriaké,
čo znamená:
a) hrubé múry.
b) dom Pána.
c) cirkev.
4. Klasicky priestor kostola sa skladá z lode (veľkého priestoru) a zo svätyne, (priestoru,
kde je oltár). Vníma sa to tak, že:
a) loď je pre veriacich a svätyňa pre Boha, kňaza a liturgickú službu.
b) v lodi sa nahromadili materiálne veci, vo svätyni duchovné.
c) loď je symbolom hriechu, svätyňa je znakom neba.
5. Orientácia kostola (najmä starších kostolov) bola podľa svetových strán. Vchod bol
väčšinou na západe, zo strany:
a) odkiaľ fúkal vietor, čo symbolizovalo prefúkanie svedomia ľudí.
b) kde zapadalo slnko, čo symbolizovalo stranu temna a zlých mocností.
c) kde vychádzalo súhvezdie Veľkého voza, ako symbol príchodu nádeje.
6. Pri vstupe do chrámu sa stavali kostolné veže, ktoré sú symbolom:
a) radosti.
b) sily kresťanstva.
c) ochrany.
7. Hlavný oltár sa zvykol v kostole umiestniť na východe, čo znamená:
a) príchod svetla pre náš život, nádej a nový začiatok, víťazstvo nad tmou a nebeský raj.
b) pohľad veriacich ľudí dopredu na vychádzajúce slnko.
c) ohrev kostola počas dňa z južného boku kostola.
8. Kupola nad svätyňou v kostole znázorňuje:
a) zastrešenie všetkých ľudských túžob.
b) zviazanie ľudských myšlienok do jedného celku.
c) nebeskú klenbu, nebo, ktoré nám otvára a do ktorého nás vovádza Kristus.
9. Pod svätyňou bývala často aj krypta – miesto, kde sa pochovávali mŕtvi. Aj to malo
veľkú symboliku:
a) že svätí ľudia patria na sväté miesto.
b) znázorňovalo to, že duše v očistci ešte potrebujú oslobodenie skrze obetu na oltári, aby sa dostali do neba, „cez klenbu kostola“.
c) že pamätaj človeče, prach si a na prach sa obrátiš.
10. Loď v kostole symbolizovala cirkev, oltár je symbolom Pána Ježiša. Táto symbolika
obsahuje aj nasledujúce pravdy:
a) Loď (cirkev) pláva dejinami aby zakotvila u Ježiša. Je na ceste, putuje dejinami, aby zakotvila pri Ježišovi v nebi.
b) na lodi sú aj hriešnici, preto nikdy nebola ozdobená tak, ako oltár.
c) loď je veľmi nestála, ak sa v nej hriechom urobí diera, potopí sa.
Vyhodnotenie: Keďže sme mali desať otázok, za každú správnu odpoveď si pripíš po jednom bode. A mal si teda odpovedať takto. 1.a; 2.c; 3.b; 4.a; 5.b; 6.c; 7.a; 8.c; 9.b; 10.a. A teraz príde ortieľ nad tvojimi vedomosťami. Vedel si vôbec niečo, alebo?? Koľko máš bodov? Porovnaj si to s priateľmi. Ako ste obstáli?
Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Skúmajte zasadací poriadok vo vašom kostole. Centrom v kostole je vždy oltár. Od neho sa vytvára aj zasadací poriadok pre prítomných ľudí. Niečo sa do našich chrámov prenieslo z dávnych čias a aj zo židovského náboženstva. O čo by išlo? Židia mali veľmi často oddelené sedenie mužov a žien, detí a dospievajúcich. Muži u židov boli vpredu, ženy vzadu. V našich kostoloch chlapi zase sedeli často krát vpravo, ženy vľavo. Slobodné dievčatá, ktoré už boli pripravené na vydaj stávali vpredu, na mieste symbolickej čistoty. Výnimočné miesto tu mala snúbenica počas ohlášok. Na ňu sa upierali zraky všetkých prítomných. Po svadbe mladomanželky stáli za slobodnými dievčatami a postupne sa posúvali dozadu. No sadnúť do lavice si mohli až keď mali prvé dieťa. Toľko z tradície, ktorá sa však ešte na mnohých miestach uchovala podnes. A teraz je čas zaostriť pozornosť na zasadací poriadok vo vašom kostole. Aký je? Kde stoja chlapci a kde dievčatá? Sú muži a ženy oddelené, alebo sedia spolu po rodinách. Kto u vás v kostole najviac nedáva pozor a hrá sa? Kde sa chlapci radi zašívajú? Čo urobiť preto, aby ste im pomohli? A čo vy, miništranti? Na ktorej ste strane? Ste hluční, ako kamenárski učni?
2. Zoberte si mapu vášho kraja. Zistite kde sú v okolí najstaršie kostoly. Sú na strategických vyvýšených miestach, či dokonca na hradoch? Kedysi to aj tak bolo. Neskôr, keď nebezpečenstvo pominulo, ľudí pribudlo a mestá sa chránili hradbami, kostoly sa preniesli bližšie k ľuďom. Do stredu miest a obcí. Stávali sa každodennou súčasťou života ľudí a okolo neho začínajú stavať iné dôležité budovy ako školy, úrady, obchody, krčmy... Zistite č i je tomu tak aj u vás a či je po blízku kostola aj krčma alebo nie. Podnikavci už dávno vedia, že krčmu je vhodné postaviť blízko kostola. Prečo? To odpovedzte vy. My to vieme a vy na to tiež istotne prídete. A viete, že cisárovná Mária Terézia sa zapríčinila o to, aby sa kostoly stavali na takom mieste, aby ľudia nemali doň viac ako na jednu hodinu cesty pešo?
3. Vizualizácia chrámov. Ak chcete tému okolo kostolov ešte viac prehĺbiť, môžete si pripraviť fotografie chrámov, ktoré pochádzajú z jednotlivých období. Na internete sú mnohé, no k dispozícii sú aj zaujímavé knižné publikácie.
Predsavzatie: Podrobte si osobnej kontrole vaše správanie sa v kostole a skúste v ňom vnímať „atmosféru posvätna“ – teda ticho, pokoj a spojenie s Pánom.
Príbeh: Gotický chrám v Kolíne nad Rýnom patrí medzi najkrajšie stredoveké stavby. Základy položil kolínsky arcibiskup Konrád v roku 1248. Pre nedostatok financií stavbu viackrát prerušili, takže katedrála bola slávnostne vysvätená až v roku 1880. Stavali ju teda viac ako 600 rokov. Jej architektúra je impozantná a patrí medzi najväčšie chrámy na svete. Veď si len predstavte, dĺžka kostola je 144, 5 metra a šírka 86, 25 metra. Kolínsky dóm má dve veže a ich výška je vyššia ako 157 metrov. Len na sedenie je tu vyše 4000 miest. Nuž a keď chce organista začať hrať úvodnú pesničku pred Svätou omšou načas, musí si švihnúť. Pretože cesta k orgánu trvá z kostola nahor až päť minút.
Na stavbe katedrály pracovalo nesmierne veľa ľudí. Najmä kamenári sa činili, pretože sa odhaduje, že sa na stavbu použilo okolo 300 000 ton kameňa. A všetok sa musel opracovať. Stalo sa, že istý stavebný majster veľmi súril, aby kamenár dokončil kamennú hviezdicu, ktorá mala byť položená na samý vrchol jednej veže. Zdalo sa mu, že sa kamenár s prácou veľmi piple. Teda príliš sa jej venuje. Povedal mu preto:
„Pohni s tým. Nebuď taký puntičkár. Veď robíš len hviezdicu. A tá bude dokonca v takej veľkej výške, že ju nikto zo zeme neuvidí...“ Kamenár zdvihol obočie a odpovedal.
„Hej, hviezdica bude vo veľkej výške, ale Pán Boh ju uvidí aj tam. Ja pracujem pre neho a preto nechcem urobiť nepodarok.“
A mal veľkú pravdu. Veci treba robiť pre Pána. A teda kvalitne a s láskou. Zvlášť to platí pre činnosť miništrantov. Veď náš Pán všetko vidí. Aj to, či miništrujeme s láskou k nemu a k ľuďom.
|
