2. Audiencia u Pána
Publikované :: 2016-07-11 09:13:39
Slovo pre animátora: V minulej téme sme si pripomenuli kostol ako prostredie, v ktorom sa odvíjajú najväčšie okamihy nášho života: zrodenie pre nebo - krst, birmovanie, sviatosť manželstva alebo kňazstva, sviatosť pomazania chorých, sviatosť zmierenia. A v kostole je naše telo aj pri pozemskej rozlúčke s drahými. V chráme sa odohrávajú aj iné naše stretnutia s Pánom. V rôznej podobe. V súkromnej i spoločnej modlitbe a najmä vo Svätej omši.
Aby služba miništrantov bola plynulá i uvedomelá, musia poznať priestory i činnosti. Preto v dnešnej téme ideme „uložiť“ časti Svätej omše do priestoru, ktorý sme minule predstavili. Musí tu dôjsť k súhre „scény“, ktorú dáva kostol a „činnosti“, ktorá vyplýva zo Svätej omše. Ale tento krát nám nepôjde o pohyb navonok. Chceme zvýrazniť poznanie jednotlivých častí Svätej omše. Pripomenúť o čo v nich ide. Bez toho sa služba miništranta nepohne vpred. Ak si predstavíme Svätú omšu ako audienciu – prijatie u Pána, tak nám jednoznačne vyplynie, že táto audiencia musí mať aj nejaký systém správania sa. V diplomatickej reči sa to označuje slovom „protokol“. Pre nás to bude na chvíľku pomôcka pre pochopenie vecí.
Cieľom dnešnej témy je pripomenúť, zopakovať chlapcom jednotlivé časti Svätej omše, aby s ňou už nemali problém a vedeli jej priebeh i to, čo sa v jednotlivých častiach deje.
Metodika: Protokol audiencie
Materiál: Sväté písmo, papier, perá, vytlačené názvy jednotlivých časti Svätej omše tak, ako sú uvedené nižšie. Ich počet je taký, aby sa všetky ušli pre každého miništranta.
Aktivita s Božím Slovom. Nuž keď je reč o audiencii, je vhodné prečítať si text zo Svätého písma, ktorý naznačuje, že k Ježišovi sa chystali ísť na audienciu vzdelaní Gréci. Bolo to v Jeruzalemskom chráme, na židovské sviatky Veľkej noci. Dopočuli sa totiž už o Ježišových veľkých činoch aj o jeho novom učení a chceli sa s ním zoznámiť. Počúvajte, ako to bolo ďalej. (Porov. Jn 12, 20-26).
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.
Zaujímavé, veľmi zaujímavé... Nevieme, ako to nakoniec dopadlo, či sa Gréci s Ježišom stretli, alebo nie, ale z Ježišovej odpovede sa môžeme dozvedieť, že mu nešlo o lacnú popularitu. Nechcel byť krátkodobou celebritou, ktorá od obdivovateľov zožne burácajúci potlesk a potom sa na ň u úplne zabudne. Ježiš na požiadavku, aby sa ukázal Grékom odpovedá úvahou o utrpení a obete... Má to božskú logiku, pretože až príde čas, po obetovaní svojho života ho budú poznať mnohí, premnohí. Aj Gréci. Touto obetou im najviac povie o svojej láske k ľuďom. Taký je Ježiš. Namiesto povrchnosti chce hĺbku.
No skúsme sa vžiť do kože Grékov. Predstavte si, že by ste išli na audienciu k významnej osobe. Napríklad k americkému prezidentovi. To by bola príprava. Nespali by ste hádam už pár dni pred tým. Upravovali by ste si frizúru, vyčistili obleky, pristrihli vlasy... Potom by ste si museli naštudovať protokol, čo nesmiete mať pri sebe, ako sa patrí držať počas návštevy svoje ruky, ako kýchnuť aby ste neznervózneli prezidentovu osobnú stráž. Boli by ste poučení ako odpovedať pánovi prezidentovi, ako mu podať ruku, kde sa zdržiavať počas jeho prejavu... Ide o celú vedu.
A teraz si predstavte, že počas každej Svätej omše ideme na osobnú audienciu pred samého Boha. Ako dobre, že náš Pán si nepotrpí na veľké okázalé vystupovania. Všetko má prebiehať srdečne, v skromnosti. Ale v určitej „norme“ predsa len musíme byť. Musíme ovládať aspoň základné pravidlá nebeského „bontónu“ a poznať čo sa okolo nás deje. Tak poďme si to zopakovať.
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Svätú omšu sme už podrobne rozobrali v minulom roku, ale opäť si ju pripomenieme. Všetky jej tajomstvá ešte nie sú odhalené a treba ju neustále pripomínať. Hlavné časti Svätej omše teda sú: Bohoslužba slova a Bohoslužba obety.
A) Bohoslužba slova
V Bohoslužbe slova hovorí k nám Boh cez svoje Slovo. Prostredníctvom Starého zákona, Evanjelií, Skutkov apoštolov a ich listov Boh formuje náš život. Božie slovo je v tejto časti Svätej omše v centre našej pozornosti. Bohoslužba slova má časti, ktoré zahrňujú nasledujúce úkony.
Úvodné obrady
Na počúvanie Božieho slova je potrebné pripraviť sa. Na to slúžia úvodné obrady. Obsahujú krátke spytovanie svedomia, ľútosť, vyprázdnenie srdca od zbytočností a očistenie nášho vnútra. Cieľom týchto úkonov je naladenie duše na správnu vlnovú dĺžku, aby Božie slovo vstúpilo do pozornej, milujúcej duše.
Sláva Bohu na výsostiach
Svoje srdce nalaďujeme aj na vďaku. Za všetko, čo nám Pán Boh daroval mu ešte pred čítaniami, pred príchodom jeho posolstva v Slove prevolávame na slávu. Robíme to spevom alebo recitovaním modlitby „Sláva Bohu na výsostiach“. (Robíme to najmä vo sviatky, slávnosti i v nedele mimo adventného a pôstneho obdobia).
Modlitba dňa
Hneď za tým nás kňaz vyzve: „Modlime sa.“ Nieže by sme sa doteraz nemodlili, ale poznáme sa. Naše myšlienky majú tendenciu raz dva uletieť do všetkých možných končín vesmíru. Nastáva chvíľočka ticha, aby sme sa pripravili na modlitbu a kňaz potom osloví Pána v mene nás všetkých v modlitbe dňa. Ide o modlitbu v ktorej sa zvýrazňujú myšlienky, ktoré sa snažíme aktuálne prežiť v liturgii.
Čítanie Božieho Slova
A už je to tu. Nasledujú čítania, v ktorých k nám hovorí sám Pán Boh. Pozorne počúvame a po prvom čítaní zvolávame „Bohu vďaka“. Ďakujeme Bohu, lebo k nám prehovoril Boh Otec. Po Evanjeliu na kňazovo oznámenie: „Počuli sme slovo Pánovo“, odpovieme: „Chvála tebe, Kriste.“ V odpovedi vyznávame, že k nám prehovoril sám Ježiš Kristus. A zároveň mu ďakujeme za slová, ktoré nám prinášajú život.
Homília
Aby sme Božie slovo dobre chápali, po evanjeliu nasleduje homília. V nej nám kňaz alebo diakon vysvetľuje počuté Božie slovo. Pomáha nám pochopiť, ako sa dá uplatniť v živote. Motivuje nás, aby došlo k rozpáleniu našich sŕdc láskou k Ježišovi. Zvyšok práce musíme urobiť my sami. Vzniknuté nadšenie a city musíme potom preniesť do konkrétneho života. Horšie je, ak to v nás len čmudí...
Verím v Boha
V tejto modlitbe vyznávame, že veríme v Boha a že veríme aj Bohu. Verím v Boha nás všetkých prítomných dáva do jednoty a vytvára z nás spoločenstvo. Vyznanie viery nám dáva identitu: Sme Božie deti. Obsahom viery je jeden Veľký príbeh, ktorý pre nás spustil dobrotivý Pán. Zjavil nám ho, máme ho vo Svätom písme a Verím v Boha je jeho skrátená verzia. To najhlavnejšie z príbehu. Pochopili ste?
Modlitba veriacich
Každé Božie slovo nás usmerňuje a povzbudzuje ku konaniu. Pod jeho vplyvom sa stávame citliví na potreby blížnych. A za tie hneď prosíme. Všimli ste si, akú majú modlitby veriacich štruktúru? Začíname od Svätého otca, potom prosíme za potreby cirkvi, za to čo trápi veriacich, chudobných. Prosíme aj za duše v očistci a je tam často aj špeciálny úmysel.
B) Bohoslužby obety
Poučení a pripravení Božím slovom pristupujeme k Bohoslužbe obety, ktorá je vrcholom Svätej omše. Ide v nej o sprítomnenie Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom. Prečo sprítomnenie? Jednoducho povedané, lebo nie je to opakovanie obety. Pán Ježiš sa obetoval za nás raz a navždy. A prečo nekrvavým spôsobom? Tiež to skúsme povedať jednoducho: Lebo teraz pred nami priamo „netečie krv“. Na oltári (kríži) vidíme chlieb a víno. Kňaz má moc sprítomniť túto Ježišovu obetu na kríži. Je to niečo úžasné. Môžeme sa na to pozerať aj tak, že Kristus „prechádza“ k nám dejinami a udalosť z Veľkého piatku - Ježišova obeta sa sprítomňuje na oltári. Otvorili sa dejiny a to čo sa vtedy stalo je vlastne teraz a tu. Došlo k časovej „skratke“. A tak keď sme pri premenení, sme vlastne pod krížom. A Ježiš na ňom za nás zomiera. Úžasné, skoro nepochopiteľné. Ale Bohu je všetko možné. Aj Bohoslužba obety má postupnosť. Pripomeňme si ju.
Príprava obetných darov
Každá obeta potrebuje určitú prípravu. Tak je to aj vo Svätej omši, pri Najsvätejšej obeti. Najprv sa teda prinášajú obetné dary - chlieb a víno. Tak ako vo Večeradle. Kňaz ich pripravuje a obetuje Bohu. Ale nielen on. Aj my máme obetovať Bohu dary. Ba aj my sami sa máme obetovať Bohu. Spolu s chlebom a vínom. O to tu ide, keď sa kňaz modlí: „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu.“
Modlitba nad obetnými darmi
Prednáša ju kňaz v mene všetkých prítomných. Prosíme ňou, aby sa Bohu zapáčila naša obeta a aby ju prijal. Čo sa dá obetovať? Utrpenie, skutky lásky, obeta... A čo keď veriaci nič neobetujú? Len sedia a s vypleštenými očami pozerajú do plafóna? Strašné! A za čo naše obetné dary môžeme obetovať? To viete už aj vy. Za priateľov, rodičov, za vašu spásu, za duše v očistci... Alebo ani vôbec neviete, že to tak treba? Strašné!
Eucharistická modlitba
Najprv kňaz vyzýva ľudí, aby zanechali všetky starosti a pozdvihli svoje srdcia hore, k Bohu. Výzva „Hore srdcia“ znamená, že sa ideme stať svedkami nebeských udalostí. Odpoveď
„Máme ich u Pána“ je naše verejné vyznanie, že zanechávame všetku roztržitosť a sme maximálne pozorní. Už sme pripravení. Môžeme ísť k Pánu Bohu na audienciu a vzdávať mu vďaky. Myšlienky Eucharistickej modlitby nás upriamujú na tajomstvo vykúpenia, vďaku Bohu, na jeho oslavu.
Hosana
Je spev, ktorý zaznieva tesne pred premenením a spievame ho spolu s anjelmi a so všetkými svätými v nebi. Slová spevu obsahujú videnie proroka Daniela a tiež zvolania obyčajných ľudí, ktoré zazneli pri Ježišovom vstupe do Jeruzalema. „Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všetkých svetov. Plné sú nebesia i zem tvojej slávy. Hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosanna na výsostiach!“ Podobne to zaznelo v Jeruzaleme na Kvetnú nedeľu, však? A hneď sa začínajú udalosti, ktoré sa odohrali v poslednom týždni Ježišovho života.
Premenenie
Potom začína najväčší okamih celej Svätej omše. Nastáva premenenie chleba a vína na Telo a Krv pána Ježiša Krista. Sprítomňuje sa to, čo sa stalo na Kalvárii – Kristova obeta na kríži. Teraz nekrvavým spôsobom. Ľudia v kostole kľačia a s láskou prežívajú túto udalosť. Bohu úplne otvárajú srdce a vzdávajú vďaku i lásku. Všade vládne ticho a uzobranie. Je to nesmierne tajomstvo viery, čo kňaz po premenení ľuďom pripomenie: „Hľa, tajomstvo viery.“ A tí sa zaväzujú, že budú šíriť správu, že za nás zomrel a že premohol smrť, aby sme my večne žili.
Modlitby po premenení
Vo Svätej omši sa po premenení pokračuje modlitbami za Cirkev, za jej jednotu, za Svätého Otca, biskupov, kňazov, diakonov, za zomrelých, nás prítomných... Ak si nalistujete evanjelium podľa svätého Jána, zistíte, že je to podobné modlitbe ktorú sa modlil Pán Ježiš vo Večeradle pri Poslednej večeri.
Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi...
Týmito slovami kňaz vyznáva, že Najsvätejšia Trojica má všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Za tým nasleduje jedno z najdôležitejších zvolaní ľudu v celej Svätej omši. Zborové „Amen“ je vyznanie všetkých prítomných, že je to tak.
Príprava na sväté prijímanie
Mať v duši Pána Boha, byť „svätostánkom“, nosiť ho pod srdcom, zjednotiť sa s ním... S Pánom vesmíru, celej Zeme. Byť zajedno s najväčšou láskou a krásou - to sú úžasné skutočnosti. Preto je na to potrebná príprava. K tomu smerujú nasledujúce modlitby Svätej omše.
Otče náš
Modlitba Otče náš je najkrajšia modlitba. Zaznieva ako akord lásky od detí, ktoré sa vinú k nebeskému Otcovi. Pri modlitbe Otče náš prosíme Boha, aby nám išiel v ústrety a dal nám všetko, čo potrebujeme k životu pozemskému ale aj nebeskému. Zvlášť ešte zvýrazníme, aby nás zbavoval všetkého zla a dal nám dar pokoja.
Obrad pokoja
Pokoj je pre človeka taký dôležitý, že ho prosíme aj od Pána Ježiša. A zároveň ho žičíme aj druhým ľuďom a dávame si s nimi znak pokoja a bratskej lásky. Podávame si ruky ako
prejav, že sa navzájom nehneváme a že Boh môže prísť k nám. Tam, kde vládne láska a porozumenie, tam aj príde.
Predstavenie Ježiša ako Baránka, ktorý zachraňuje svet
Keď nám kňaz predstaví Ježiša Krista ako „Baránka Božieho“ ktorý sníma hriechy sveta, všetci vyznávame, že nie sme hodní, aby prišiel do našich sŕdc, ale kvôli nášmu uzdraveniu, posilneniu ho prijímame. Podobné slová vyslovil Ján Krstiteľ aj stotník, ktorý mal chorého sluhu.
Sväté prijímanie
Tí, ktorí nemajú na duši ťažký hriech, prijímajú Pána Ježiša. Drahí priatelia, len si to uvedomte, tí, ktorí prijímajú Pána Ježiša sú zajedno s Bohom. Boh prebýva v nich. Boh sa im daroval... Tu rozum zostáva stáť a pochopiť to môžeme len z uhla lásky. Nastupuje vnímanie lásky. Len nekonečná láska je toho schopná. Náš Boh je jej plný a je aj štedrý. Dáva nám ju.
Modlitba po prijímaní
Za to všetko, čím sme boli obdarovaní sa patrí poďakovať. Robíme to v súkromí osobnou modlitbou, ale aj spoločne – spevom a nakoniec aj modlitbou po prijímaní. Je až radosť pozrieť, koľkí ľudia ďakujú Pánovi za jeho návštevu v ich dušiach a chcú dobre žiť. Istotne chodíte na Sväté prijímanie aj vy chlapci miništranti, však?
Požehnanie a prepustenie ľudu
Na záver Svätej omše je požehnanie a povzbudenie, aby sme šírili Božie kráľovstvo: „Iďte v mene Božom.“ znamená, aby sme išli medzi ľudí v mene Božom a s ním. Pamätáte, čo veriaci sľúbili po premenení? Pripomeniem vám to: „Smrť tvoju Pane zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Teraz nastal čas realizovať to, čo sme mu tam vtedy sľúbili. Dostali sme požehnanie, aby sme mali silu svedčiť o Ježišovi slovami i skutkami. Bohu vďaka. Za všetko.
Aktivita na stretnutie: Dnešná aktivita môže byť prevedená ako súťaž medzi prítomnými stretkármi. Vopred si vytlačíme a pripravíme všetky názvy jednotlivých častí Svätej omše. Najlepšie bude ak to budú tie, ktoré sú uvedené vyššie. Názvy zamiešame a každému miništrantovi dáme jednu kôpku v ktorej budú všetky tieto časti. V prvej úlohe ich majú miništranti správne zoradiť. Ak to majú, ohodnotíme ich prácu. Počet názvov je 21. Za každý omyl stiahneme jeden bod.
Potom nech si názvy opäť dobre premiešajú. Druhá súťažná úloha je podobná tej prvej, ale pôjde v nej o čas. Chlapci majú čo najrýchlejšie správne zoradiť názvy Svätej omše. Je dôležité, aby sa aktivita odštartovala naraz. Víťazovi dáme pätnásť bodov, druhému desať a tretiemu päť. Ostatní vyjdú naprázdno. Nuž a kde je súťaž, tam by mala byť aj cena. Postačí aj niečo maličké. Nezabudnite na to.
Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Môžeme sa zahrať na miništrantské maturity. Z chlapcov urobíme predsedu maturitnej komisie a dvoch prísediacich. Miništranti si postupne ťahajú tri otázky z tém okolo Svätej omše. Otázky môžu byť identické s názvami jednotlivých častí Svätej omše. Po krátkej príprave dotyčný odpovedá. Mal by vedieť to, čo je uvedené pod názvom tej ktorej časti Svätej omše. Teda to, čo je napísané vyššie v texte. Samozrejme, že to miništrant nemusí vedieť naspamäť, ale mal by problematiku aspoň „uchytiť“. Komisia mu udelí známku. Tak sa postupne vystriedajú všetci chlapci. Ba aj samotná komisia. Jej zloženie sa teda po čase zmení. Komisiu však môže vytvárať aj duchovný otec, kostolník, organista... Tých však už neskúšame. Nuž a už teraz vás chytá tréma? To je v poriadku, treba si zvykať.
Život vám prinesie omnoho viac skúšok. 2. Čo tak si dopriať čas a spísať si osobný protokol, ako budem prežívať navštívenie Pána počas Svätej omše? Ako budem zvládať audienciu u neho.
Predsavzatie: Urobiť si čas a ešte raz si prečítať všetko o jednotlivých častiach Svätej omše.
Príbeh: Medzi Američanmi a Sovietmi po druhej svetovej vojne nastal veľký súboj o to, kto ovládne svet. Súťaž sa odohrávala vo všetkých sférach života. No najviac sa dotýkala oblasti vojenskej techniky a kozmonautiky. Rusi tým, že poslali ako prví umelú družicu na obežnú dráhu zeme riadne predbehli Američanov. Nuž a tí sa nechceli len tak ľahko vzdať, preto ich prezident John Kennedy vyhlásil v roku 1961 odvážny cieľ: Američania musia byť prví na Mesiaci! Sústredili na to svoj vedecký výskum aj obrovské finančné prostriedky. I podarilo sa im to. A tak 16. júla 1969 vstúpil prvý človek na povrch Mesiaca. Bol to kozmonaut Neil Armstrong. Svoju prechádzku po mesiaci okomentoval, že je to: „Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo.“
Vtedajší prezident Richard Nixon privítal kozmonautov po ich návrate slovami: „To je najväčšia udalosť od stvorenia sveta.“ Známy americký kazateľ Billy Graham ho poopravil: „Najväčšia udalosť svetových dejín je narodenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.“ A mal pravdu. Kozmické rakety lietajú hore dolu, družice krúžia okolo matičky zeme, že sa pomaly nedajú spočítať. Čoskoro objavíme nové svety, ale... Ale žeby niekto zomrel a potom sám od seba - svojou mocou vstal z mŕtvych? O tom okrem prípadu pána Ježiša nikdy nebolo počuť.
A dodajme ešte, že na našej zemi je obrovský počet hrobov. Na každý z nich môžeme napísať: „Tu leží smrťou skosený Jožo, Jano, Mišo, Kaťa...“ Ale len na jeden hrob môžeme napísať: „Tu leží smrť.“ Áno, Ježiš ju premohol a Ježišov hrob je prázdny. Choďte sa o tom presvedčiť do Jeruzalema. Chlapci uvedomte si to obrovské vyznamenanie. My počas každej Svätej omše ideme na zvláštnu audienciu k víťazovi nad smrťou a spolu slávime toto Ježišovo víťazstvo. To si treba vážiť a na to sa treba vždy aj pripraviť.
|
