7. Kódy k pokladu
Publikované :: 2016-07-08 10:20:18
Slovo pre animátora: V minulom článku sme sa venovali latinským názvom vecí i prostredia, v ktorom sa slúži svätá liturgia. Dnes si všimneme latinské názvy jednotlivých častí omše. Miništranti to potrebujú vedieť z viacerých dôvodov: možno príde cudzí kňaz, ktorý bude časti omše označovať len týmto jazykom. A možno budú v cudzine oni a opäť sa vyskytne podobná situácia. V slovenčine máme na niektoré časti zdĺhavý opisný názov a v príprave na omšu zaznievajú povely s presným a jasným označením vecí tak, ako ich používa Rímsky misál. Aj cirkevné dokumenty používajú tieto latinské názvy. Takže nedá sa nič robiť, musíme ich vedieť, musíme sa do toho pustiť. Na stretnutí si názvy môžete predstaviť. Poriadne naučiť sa ich musia chlapci doma a postupne. Preto je dobre, ak stretnutie nevyznie len ako nejaký dril. Dbajte, aby bolo veselo.
Cieľom je naučiť miništrantov latinské názvy jednotlivých častí svätej omše.
Metodika: Dešifrovať povely a kódy.
Materiál: Perá, natlačené latinské názvy častí omše. (Podľa aktivity uvedenej nižšie.)
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Počas Druhej svetovej vojny bolo nesmierne dôležité, aby sa pred nepriateľom utajili správy o vojenských akciách. Príčina bola jasná. V boji mal obrovskú výhodu ten, kto druhého prekvapil. Utajovalo sa miesto operácie, čas, kedy sa má boj začať, počet vojakov, druh zbraní, zásoby a iné dôležité informácie. Dalo sa tak predísť obrovským stratám na ľudských životoch i získať rozhodujúce víťazstvo. Ale aj dorozumievať sa so svojimi vojakmi bolo rovnako dôležité. Veď keď dochádzali zásoby, alebo bola jednotka v obkľúčení, jediná šanca bola dať o svojej situácii vedieť a žiadať bleskovú podporu.
Ako teda, urobiť, aby nepriateľ nezachytil rádio správu, depešu, alebo iný signál? Angličtine i nemčine by hneď každý porozumel a vedel o čo ide. Muselo sa teda nájsť niečo super špeciálne. Také, čo by tomu rozumeli len tí najpovolanejší. Preto sa na dorozumievanie vymýšľali rôzne kódy a šifry. A s odstupom času musíme ozaj konštatovať, že mnohé boli skutočne geniálne. Ale vráťme sa späť na frontové línie. Americké veliteľstvo námornej pechoty bolo v Tichomorí skoro zúfale, pretože ich nepriatelia Japonci, dokázali v krátkom čase dešifrovať jeden kód za druhým. Aby tomu zamedzili, vymýšľali kódy čoraz komplikovanejšie. Až také, že i vlastným vojakom trvalo dlhý čas, kým ich rozlúštili. A to bol vážny problém. Veď niekedy minúty rozhodovali o tisícoch životov. Čo teda robiť?
Problém vyriešil istý Philip Johnston. Ako dieťa žil v indiánskom kmeni Navacho a naučil sa ich reč. No ich jazyk bol taký zložitý, že mu nerozumeli ani Američania ani nikto iný. Johnston sa poznal s americkým generálom Claytonom Vogelom a predložil mu návrh: „Nech sa na kódovanie správ použije jazyk Navachov.“ Jeho nápad sa ujal a Američania začali kódovať informácie do reči indiánskeho kmeňa. K tomu naverbovali aj 200 príslušníkov tohto kmeňa. Tí inštrukcie rýchlo šifrovali, aj dešifrovali. Isteže ani jedného Navacha nesmel nepriateľ zajať, aby neprezradil toto jedno z najväčších tajomstiev Druhej svetovej vojny. Preto mali ochrancov, ktorí ich strážili. A úspech sa čoskoro dostavil. Veď si len predstavte, ktorého Japonca by napadlo, že to cvrlikanie morzeovky: ti-ti-ta-ta-ti-ta-ta... je v indiánskej reči? Toľko dramatický úvod a teraz sa vráťme k svätej omši.
Aj prví kresťania používali ochranné bezpečnostné kódy. Keď ich totiž prenasledovali, museli sa nejakým spôsobom kryť a dať svojim odkazy kde sú. Tak napríklad vznikol zaujímavý kód - obrazec ryby. Ryba po grécky je ?????, v latinskom prepise ICHTYS. Ak rozvinieme písmenka tohto výrazu, tak sa nám vykľujú slová: Iesus - Christos - Theos - Hyos
- Sótér. (Ježiš Kristus Boží Syn, Spasiteľ.) Takže ak sa niekde nakreslila ryba, zasvätenci vedeli, že tu bol niekto, kto veril v Ježiša Krista.
Aktivita na stretnutie: Názvy mnohých náboženských výrazov sa do slovenčiny dostali od národov v ktorých vznikli alebo s ktorými sme mali kontakty. Najviac je ich z gréckeho, latinského a hebrejského jazyka. V časoch Pána Ježiša sa v Palestíne hovorilo práve týmito jazykmi. A ešte musíme pridať aramejčinu. Tá prevládala a tou hovoril aj Pán Ježiš. Ľudia ak chceli obchodovať, komunikovať či študovať museli vedieť čo najviac jazykov. Tak ako aj v súčasnosti. Veď aj dnes sa istotne učíte nejaký cudzí jazyk a možno aj tri. Lebo poznáte príslovie: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Presvedčite sa o tom práve v cudzine, keď sa dáte do kontaktu s domorodcami.
Dnes vládne vo svete najmä angličtina. Ale ešte nedávno tomu tak nebolo. Skoro všetci komunikovali po latinsky. V úradoch, v divadle, v kostole, ba aj na ulici. Vzdelanci celého sveta sa vedeli dohovoriť týmto jazykom. V súčasnosti je latinčina na ústupe, ale ešte stále prevláda v medicíne, v biológii a v kresťanstve. Preto niet divu, že sa týmto jazykom označujú aj mnohé výrazy vo svätej omši. Práve preto sa ich musíme naučiť. Pre vašu potrebu som ich dal dokopy a je ich neúrekom. Ale nevadí. Hr na nich! (Urobíme to tak, že rozdáme chlapcom očíslované latinské názvy časti svätej omše. Odpovede nastriháme a každému dáme celú pomiešanú sadu. Alebo pomiešané odpovede zviditeľníme na vhodnom mieste. Chlapci musia doplniť k latinským názvom správne vysvetlenie - teda čo je to. Aktivitu môžeme robiť ako súťaž, v ktorej sa hodnotí správnosť a rýchlosť odpovedí.)
1. Úvodná antifóna (z gr. antifonein - odpovedať) - premenlivá modlitba na úvod sv. omše.
2. Kyrie eleison (Pane, zmiluj sa.) - Prosba o odpustenie a milosrdenstvo.
3. Kolekta (z lat. collegere - zbierať) - modlitba dňa. (Kňaz „zbiera“ naše modlitby.)
4. Orácia (z lat. oracio - modlitba, prosba) - označenie modlitby v liturgických textoch.
5. Glória in Excelsis Deo (Sláva Bohu na výsostiach.) - hymnus na oslavu Pána Boha.
6. Perikopa (z gr. perikópto - vysekávať) - úryvok biblického textu. Označenie čítania v omši.
7. Lekcia (časť, stať) - vo svätej omši označuje prvé alebo druhé čítanie.
8. Responzórium (z lat. responsum - odpoveď) - krátka odpoveď na modlitbu, na žalm.
9. Responzoriovy žalm - žalm, ktorý sa spieva, alebo recituje a ľud v ňom krátko odpovedá.
10. Evanjelium (z gr. euangelion - dobrá zvesť) - spísaný záznam o Ježišovi, čítanie v omši.
11. Homília (z gr. homilia - rozhovor, konverzácia) - výklad prečítaného textu zo Sv. písma.
12. Krédo (z lat. credo - verím) - časť omše, v ktorej sa recituje vyznanie viery v Boha.
13. Ofera (z lat. offerre - prinášať, obetovať) - milodar na potreby Cirkvi. Ľudovo zvonček.
14. Ofertorium - príprava obetných darov vo svätej omši.
15. Eucharistia (z gr. eucharisteia - vzdávanie vďaky) - omša, sviatosť ustanovená Ježišom.
16. Eucharistická modlitba - pevná, nemeniteľná časť svätej omše. Je nesmierne dôležitá.
17. Prefácia (z lat. praefacio - predhovor) = Pieseň chvály - úvod v Eucharistickej modlitbe.
18. Pieseň chvály (prefácia) - modlitba pred kánonom, začína sa modlitbou Hore srdcia.
19. Sanctus (lat. svätý) - hymnus na oslavu Trojsvätého. Spievajú všetci. Ním končí prefácia.
20. Kánon (gr. meradlo) = Euch. modlitba - najsvätejšia časť omše. (Druhá začína: Naozaj...)
21. Konsekrácia (z lat.consecrare - posvätiť) - premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša.
22. Agnus Dei (Baránok Boží.) - predstavenie Pána Ježiša pred Svätým prijímaním.
23. Communio (Sväté prijímanie.) - prijatie Pána Ježiša do svojho srdca.
24. Komúnia (z lat. communio - spoločenstvo) - pieseň prijímania, antifóna na prijímanie.
25. Postkomúnia (z lat. post communio - po zjednotení) - spoločná modlitba po prijímaní.
26. Adorácia (lat. vzdať úctu Bohu) - úkon najväčšej zbožnosti, úplnej závislosti na Bohu.
27. Canticum (hymnus, chválospev) - básnická biblická skladba, ktorá sa ale líši od žalmov.
28. Benedictio (dobrorečenie) - požehnanie ľudu na záver omše. Môže byť aj slávnostné.
29. Ite, missa est. (Iďte, prepúšťam vás.) - prepustenie ľudu, aby išli splniť svoje poslanie.
30. Agapé (gr. agapé - láska) - spoločná hostina, ktorá bola po skončení Eucharistie.
Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Ako mozgovú rozcvičku na dnešné stretnutie vám ponúkam rozlúštiť ďalšie kódy. Viete, čo znamená skratka, kód INRI? (Chlapcov naťahujeme a sledujeme či to vedia...). Táto skratka znamenala: Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum. Taký nápis dal zhotoviť Pilát na Ježišov kríž. A viete, čo to znamená? (Miništrantov opäť skúšame.) Znamená to Ježiš Nazaretský, Kráľ židovský. 2. A čo poviete na skratku AHOJ? Ňou sa my mladí bežne pozdravujeme. Viete? Neviete? Prezradím vám to: Ide o starý obľúbený pozdrav námorníkov. Týmto výkrikom námorníci na seba radostne pokrikovali, keď sa lode stretali. A význam skratky? Ad Honorem Jesus - Ku cti Ježiša. Slovo AHOJ mali námorníci aj veľmi často napísané na prove lode. Do strednej Európy ho doniesli vodáci. To AHOJ môže byť aj vašim mottom pri plavbe svojim život. Všetko čo robíte, nech je na slávu Pána Ježiša. 3. Na eucharistickom chlebe je veľmi častý nápis IHS, alebo JHS. Viete o čo ide? Je to skratka mena Ježiš. V gréčtine sa to píše ?????? a číta Jésús. Postupne sa však na západe začalo slovo písať v skratke JHS, alebo IHS a znamenalo to: Iesus Hominum Salvator, teda Ježiš ľudí Spasiteľ. (Gramaticky správne Ježiš, Spasiteľ ľudí.) Nuž a ešte hádam toto: Skratku niektorí vysvetľujú aj ako Ježiš hriešnych Spasiteľ. 4. Skúste urobiť medzi ľuďmi anketu. Chlapci nech si zoberú ponúknuté kódy (ICHTYS, INRI, AHOJ, IHS) a nech s nimi idú do ulíc medzi ľudí. Nech zisťujú či ľudia vedia o čo ide. Zaujímavé odpovede nech si zapíšu. Po určitom čase nech sa vrátia a vy spoločne vyhodnoťte, ako dopadli. Na výrokoch oslovených ľudí sa môžete poučiť, prípadne aj nevinne a schuti zasmiať. A okrem toho chlapci apoštolovali.
Predsavzatie: Čo tak sa skúsiť naučiť naspamäť latinské časti svätej omše?
Príbeh: Američania viedli v 70. a 80. rokoch minulého storočia vojnu vo Vietname. Chceli zabrániť šíreniu komunizmu a tak vynaložili obrovské prostriedky, len aby dosiahli svoj cieľ. Vojna to bola krutá a trpeli nielen vojaci, ale aj nevinní civilisti. Mnohí novinári o tom informovali. Fotoreportér Nick Ut urobil nezabudnuteľnú fotografiu malého dievčatka, ktoré bez šiat uteká pred horiacim napalmom. Je zranená a potrebuje pomoc. Fotograf ju rýchlo sfotil a potom odviezol do nemocnice. Doktori ju postupne sedemnásť krát operovali. Zostali jej trvalé jazvy, no zachránili jej život. Fotografia horiaceho dievčatka obehla celý svet. Bola symbolom nezmyselnosti vojny. Kto sa na fotografiu zahľadel, zbadal v nej zakódovanú hrôzu, diabolskosť vojny i nevinnosť dieťaťa. Ľudia si kládli otázky: „O čo tu vôbec ide? Kto je priateľ a kto nepriateľ? Prečo musí byť táto vojna? Prečo trpia aj deti?“ Zdvihla sa obrovská proti vojnová vlna. Obe bojujúce strany začali rokovať a v krátkom čase sa dosiahol mier.
Dievčatko vyrástlo na slečnu. Z vďačnosti Bohu, že ju zachránil, rozhodla sa pomáhať iným ľuďom. Chcela tak zmieriť napätie medzi národmi. Sama sa k tomu vyjadrila: „Som prekvapená, ako ma Boh používa.“ Pri jednej udalosti položila veniec pri pamätníku amerických vojakov padlých vo Vietnamskej vojne. Bolo tam veľa veteránov, ktorí bombardovali vietnamské dediny. Povedala im o svojom osude, o odpustení i o tom, ako jej v tom pomohol Boh. Vojaci počúvali a mnohí plakali. Nakoniec jeden z nich začal tlieskať a všetci sa k nemu pridali. Ukázala aj im, ako vyjsť z tejto hroznej traumy a dosiahnuť pokoj srdca. Ďalší veterán vystúpil na pódium a povedal: „To, čo nám povedala Kim, má pre nás nesmiernu cenu. Jej ústami k nám prehovorila Ježišova láska.“
Priatelia, hovorili sme o kódovaní... Veľa vecí môžeme zakódovať do slov. Ale láska sa dá zakódovať aj do obrazu, dotyku, úsmevu. Môžeme to dokázať aj my, ak sa ukotvíme v láske. Pamätajme, že celá omša je jeden kód nesmierne lásky. Kto ju vie sláviť, vie lásku žiť.
|
