10. Príprava vína na svätú omšu
Publikované :: 2016-07-07 13:48:18
Slovo pre animátora: Z náuky o sviatostiach vieme, že každú sviatosť ustanovil Pán Ježiš a že sa ň ou navonok vyjadruje to, čo spôsobuje v skrytosti. Vo sviatostiach pôsobí sám Pán Ježiš. Každá sviatosť má veľké účinky, ktoré zasahujú celého človeka: jeho dušu, ducha i telo. Transformuje ich. Nuž a každá sviatosť používa svoju vlastnú matériu i formu. (V jednoduchosti povedané formou sú slová, znaky, spôsob, ako sa sviatosť vysluhuje.)
Vysluhovať sviatosti nemôže hocikto. Najvznešenejšiu sviatosť - Eucharistiu môže vysluhovať len riadne vysvätený kňaz. Robí to vo svätej omši. Matériou tejto sviatosti sú chlieb a víno. Formou sviatosti sú slová premenenia. V misáli sú na danom mieste vytlačené hrubými písmenami. Keďže v našich článkoch informujeme miništrantov, ako pripraviť všetko potrebné k sláveniu svätej omše, dnes sa budeme zaoberať práve touto matériou potrebnou k slúženiu svätej omše. Pozornosť upriamime na víno.
Cieľom stretnutia je vedieť pripraviť víno k sláveniu svätej omše.
Metodika: Víno, čo obveseľuje srdce človeka
Materiál: Sväté písmo, papiere, perá, ampulky, kalich, palla, lavabo, omšové víno.
Sväté písmo: Dnešné stretnutie otvoríme čítaním zo Svätého písma. Všimneme si stať, v ktorej Pán Ježiš premieňa chlieb na svoje Telo a víno na svoju Krv.
Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ (Mk 14, 22-25.)
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Táto udalosť sa stala počas Ježišovej poslednej večere. Nuž a táto večera bola na židovskú Veľkú noc. Čo to znamená na „židovskú“ Veľkú noc? Nuž židia si každý rok pripomínali svoje vyslobodenie z Egypta, kde boli viac ako 400 rokov otrokmi. Oslobodil ich dobrotivý Boh a Mojžiš pri tom zohral veľkú úlohu. Jeho si Boh vyvolil, aby vyviedol Izraelský národ z tohto otroctva. Bol prostredníkom medzi Bohom a faraónom. Keď oznámil egyptskému vládcovi, aby pustil na slobodu izraelitov, ten o tom nechcel ani počuť. Jeho logika bola vypočítavá: Prečo by som sa vzdával lacnej pracovnej sily? Tak Pán Boh dopustil na Egypt rany. Tesne pred desiatou oznámil židom, aby si potreli veraje dverí baránkovou krvou. Toho mali zabiť a zjesť. Obyvatelia takto poznačeného domu budú vďaka tomuto baránkovi uchránení. Izraeliti teda večer jedli baránka s nekvasenými chlebami (lebo nebolo času, aby sa vykvasili) a ako prílohu mali rôzne zeliny... I v tú noc zomrel v neoznačených domoch každý prvorodený. Preto sa noc nazýva Veľká. Na druhý deň boli židia prepustení... Čo nasledovalo potom istotne poznáte: zrýchlený presun a prechod cez more. A tieto úžasné udalosti, v ktorých boli zachránení si židia pripomínali každý rok. V časoch Pána Ježiša to už bolo už vyše 1200 rokov. A sviatky slávil aj Pán Ježiš. A práve na židovskú Veľkú noc vzal chlieb a premenil ho na svoje Telo. Potom zobral kalich s vínom a premenil ho svoju Krv. Keďže chlieb bol nekvasený (ako vtedy v Egypte) a víno bolo prirodzené, nesladené a bez prímesí, aj my pri svätej omši používame takýto druh matérie.
Aby sa skutočne pri svätej omši zaručil takýto druh nekvaseného chleba, pripravujú ho u nás rehoľné sestričky. Nuž a za víno zase ručia seriózni vinári, ktorí musia zložiť prísahu, že do vína nič iné neprimiešajú. Z toho vzniká pre tých, čo pripravujú v sakristii víno na svätú omšu veľmi dôležitá konkrétna úloha: Musia si byť na sto percent istí, že pripravujú dobrú matériu. U hostii je to ľahšie, lebo sa to ihneď pozná. Pri víne si musia všímať etiketu, či ide ozaj o liturgické víno.
Aktivita na stretnutie: Animátor si pripraví fľašu omšového vína, ampulky a vysvetľuje praktické pokyny, ktoré si treba osvojiť. Najprv sa venuje etikete na fľaši liturgického vína a tomu čo všetko je na nej napísané. Potom sa venuje ampulkám: Predstavte si, že by ste naliali víno do špinavej ampulky. To by bolo veľký malér. Preto ampulky sa vždy po svätej omši vyplachujú čistou vodou. Avšak ak sa ihneď slúži ďalšia svätá omša a víno je to isté, môže sa naliať do správnej ampulky (do tej, v ktorej bolo víno) opäť ten istý druh vína. Nuž a ešte dobrá rada je, že na druhý deň sa ampulka, do ktorej sa naleje víno, opláchne troškou vína. Ak tam bol prach, tak ten sa tým spôsobom odstráni. (Najlepšie je, ak sa celá aktivita ukáže, aj keď to nemusí byť hneď s vínom... Postačí aj voda.) Niekde majú v sakristii rôzny systém, ako vysušiť ampulky - napríklad dávajú ich na malé kolíky hore dnom. Skúste hodiť reč, ako by to mohlo byť u vás.
Ďalšie aktivity na stretnutie: S chlapcami rozoberieme nasledujúce témy: 1. Otázka, pri ktorej sa mnohí miništranti zháčia znie: Koľko vína majú dať do ampulky? Nuž chlapci, istotne viete, že kňaz pri príprave obetných darov naleje do vína v kalichu aj trochu vody. On vie, aký pomer to má byť... Nikdy sa v kalichu nesmie nachádzať tak zriedené víno, že to už prestáva byť vínom. Dôvod? Lebo by nepremieňal víno!! Preto nech je v ampulke vína dosť, nie však po okraj. Ak bude vína veľa, kňaz vás nabudúce istotne upozorní. A ešte niečo. Pán Ježiš povedal. „Vezmite a pite....“ teda vína nech je toľko, aby bolo čo piť. 2. Dôležitou úlohou je dbať, aby do vína nespadla nejaká špina prípadne mucha. Skúste sa s chlapcami porozprávať, ako zabezpečiť čistotu vína v ampulkách i v kalichu. (Slúži k tomu lavabo, ktoré sa voľne prehodí cez ampulku s vínom. Je dobré to aj prakticky ukázať. Na kalich sa dáva palla...) 3. K problematike omšového vína patrí aj jeho uskladnenie. Zistite, aké myšlienky na danú tému majú chlapci. Váš uzáver môže byť jednoduchý: V lete nech je víno v chládku, alebo v chladničke, aby sa rýchlo nepokazilo. V treskúcej zime zase treba dbať, nech je v primeranej teplote nad nulou, aby neroztrhlo fľašu... 4. Nuž a nakoniec je tu ešte ponuka rozpravy o pokušení odpiť si trochu omšového vína z fľaše. Ako zabezpečiť, aby sa víno po troche „nevyparovalo“? Uzamknúť ho? Nuž ale čo, keď sa kľúč stratí, alebo zabudne, kde sa ukryl? Čo navrhujete? Dáme chlapcov voľný priestor na ich nápady.
Predsavzatie: Urobiť si poklonu Najsvätejšej Oltárnej sviatosti.
Príbeh: Priatelia, tento príbeh ste už možno počuli, ale nevadí. Je taký zaujímavý, že je dobre sa nad ním zamyslieť aj teraz. Udalosť sa odohrala v ôsmom storočí, v Lanciane, v malom talianskom mestečku na Jadranskom pobreží, asi 200 kilometrov od Ríma. Istý mních, bazilián bol na púti do Ríma a keďže sa blížila noc a on ešte nemal odslúženú svätú omšu, zabúchal na bránu najbližšieho kláštora. Na vrátnici sa ho spýtali, čo si praje. I predstavil sa, že je kňaz, ale že ešte dnes nemal svätú omšu a veľmi rád by si ju u nich odslúžil. Predstavený kláštora súhlasil a kňaz sa pustil do slávenia liturgie. No akosi sa mu prihodilo, že počas svätej omše, pri premenení zapochyboval o reálnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. A vtom sa to stalo. V ruke sa mu zrazu objavil kus mäsa. Chlieb sa premenil na živé Telo a víno na živú Krv. Tá sa zrazila do piatich hrudiek rôzneho tvaru a veľkosti. Kňaz sa v šoku rozbehol za obyvateľmi kláštora a vzrušene im všetko rozpovedal. Prítomní sa išli pozrieť na oltár a skutočne bolo tak, ako im mních povedal. Nevedeli, čo robiť. No nepodľahli desivej panike, ale rýchlo išli za biskupom a po spoločnej porade uložili mäso i krv do vzácnych nádob. Od roku 1713 sa Telo uchováva v umeleckej monštrancii zo striebra. Krv sa uložila do starobylej kryštálovej ampulky, kde je až do dnes.
Hostia - Telo má veľkosť veľkej Hostie, akú aj dnes používajú kňazi pri premenení. Ak sa pozoruje oproti svetlu hýri sýtočervenou farbou. Veriaci hneď od začiatku považovali udalosť za zázrak. Predstavení Cirkvi mnoho krát celú záležitosť skúmali. Posledné výskumy prebehli v roku 1981 pod vedením uznávaných odborníkov z chemických a patologických laboratórií. A čo sa zistilo? Ide o skutočné telo a o skutočnú krv. Telo a krv patria človekovi. Telo je ľavá komora ľudského srdca. Telo a krv majú tú istú krvnú skupinu: AB. V krvi sa nachádzajú všetky proteíny a minerály v takom zastúpení ako v každej inej živej krvi. Krv je na povrchu zaschnutá, avšak vo vnútri hrudiek stále čerstvá. Akoby sa práve odobrala z nejakého človeka.
Priatelia, nuž a ani netreba pripomínať, že uchovávanie tela a krvi v prirodzených podmienkach počas 12 storočí tak, že sa nepokazili je nepochopiteľné. K nepochopiteľným udalostiam patrí aj premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista. Trochu sa tajomstva môže dotknúť len ten, kto miluje a pochopil, čo je láska. A akú veľkú ju má náš Boh k nám.
|
