DIECÉZNY
KATECHETICKÝ
ÚRAD
Spišskej diecézy
logo.png
Pastorácia
manželstiev a rodín
Spišskej diecézy
logo-2.png
 
Hlavná stránka
 
 
Školské vyučovanie náboženstva
 
 
Farská katechéza
 
Oznamy
 
 
Námety na farskú katechézu
 
 
Rodinná katechéza
 
 
Katechéza v spoločenstve
 
 
Špeciálna katechéza
 
 
Katechéza miništrantov
 
1. rok
 
 
2. rok
 
 
3. rok
 
 
4. rok
 
 
5. rok
 
 
6. rok
 
 
Svätý rok milosrdenstva
 
 
Rok zasväteného života
 
 
Sv. Cyril a Metod
 
 
Rok viery
 
 
Rok Sedembolestnej
 
 
Projekty
 
 
Vzdelávanie
 
 
Súťaže
 
 
Katechetické materiály
 
 
Štatistiky
 
 
Manželstvo a rodina
 
 
Často kladené otázky
 
 
Katechetické ozveny
 
 
Foto & video
 
 
Biblická olympiáda
 
 
Boží sluha biskup Ján Vojtaššák
 
 
Rok sv. Martina
 
Podujatia
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
icon_fb.png Nájdete nás
na Facebooku
Katechéza v Spišskej diecéze
icon_youtube.png Náš kanál
na Youtube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
Počítadlo návštev
celkom :: 1339365
dnes :: 735     online :: 1
za posledný
týždeň :: 6173     mesiac :: 28516
 
slide_20160401110000khr.jpg slide_20160401110000sow.jpg
     
Dnes je Štvrtok 19. Septembra 2019 :: Meniny má Konštantín
Liturgický kalendár Liturgia hodín
Propozície k výtvarnej súťaži Biblia očami detí a mládeže 2019-2020
Publikované :: 2019-09-16 12:18:57
Ponúkame vám propozície k výtvarnej súťaži Biblia očami detí a mládeže 2019-2020. [zobraziť viac]
Propozície Biblickej olympiády v školskom roku 2019/2020
Publikované :: 2019-09-06 14:37:15
V školskom roku 2018/2019 vám ponúkame opäť možnosť zapojiť sa do... [zobraziť viac]
Piráti krásy - VI. ročník - Oslava Boha Stvoriteľa v jeho stvorenstve
Publikované :: 2019-09-06 13:17:11
V novom školskom roku vám ponúkame VI. ročník Diecéznej recitačnej... [zobraziť viac]
 
-|- Farská katechéza » Katechéza miništrantov » 4. rok
[späť]

19. Oslava sviatku Božieho Tela

Publikované :: 2016-12-16 14:28:38
Slovo pre animátora: Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaná Slávnosť Božieho Tela, patrí v Cirkvi medzi najradostnejšie. Oslavujeme ním Pána Ježiša, ktorý sa rozhodol prebývať medzi nami pod spôsobom chleba a vína. Nakoľko sa víno ťažšie uskladňuje, v našich kostoloch je Pán vo Sviatostnom chlebe. Ide o nesmierne tajomstvo - veď si len predstavte Boh, Ježiš Kristus našiel spôsob ako prebývať s nami a zdieľať naše osudy. O tom, aj o inom bude na dnešnom stretnutí reč.

Cieľom je dobre prežiť Slávnosť a vedieť poslúžiť pri liturgii.

Metodika: Pán býva medzi nami.
Materiál: Sväté písmo, misál, lekcionár, kniha Modlitby veriacich, Direktórium.

    Aktivita s Božím Slovom:
Aké Božie slovo sa na dnes najviac hodí? Ponúkneme vám to, ktoré sa číta v evanjeliu na dnešnú slávnosť, v Liturgickom roku A, Jn 6, 51-58:

Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

    Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj:
Evanjelista Ján nám veľmi podrobne vyrozprával Ježišovo učenie o Eucharistickom chlebe. Ba dokonca tomu venoval celú šiestu kapitolu. Všetko sa začalo zázrakom, ktorý urobil Pán Ježiš na jednom opustenom mieste. Ako k tomu došlo? Ježiš vyučoval ľud a keď skončil, mnohým sa tlačilo do mysle: „Dobre by padlo občerstvenie ale miesto je opustené, obchody sú ďaleko...“ Aj Ježiš vyhodnotil situáciu podobne, no na vec išiel inak. Rozhodol sa ju riešiť. Urobil zázrak. Rozmnožil päť chlebov a dve ryby. Takto nasýtil päť tisíc mužov a istotne oveľa viac žien i detí. Chlieb musel byť veľmi chutný, pretože Židia zatúžili, aby im Majster hocikedy dal jesť takýto pokrm. A keď sa nad Ježišom a nad tým čo robí ešte hlbšie zamysleli, všetko sa im vyjasnilo. Veď tento Rabbi uzdravuje, nasycuje, dokonca kriesi z mŕtvych... A urobili svojský záver: „Bol by dobrým vládcom!“ I chceli ho urobiť kráľom. Ale Ježiš ich ponuku neprijíma. Ba aj apoštolov posiela od nich preč. Aby sa im nezachcelo byť ministrami. A tak opúšťajú kraj.
    No Židia sa dozvedeli kam idú a prišli za nimi. Pán Ježiš dobre poznal pravý dôvod prečo ho hľadajú, preto sa rozhodol odviesť ich myšlienky od brucha k duchu. Začína im podávať náuku, že nielen telo potrebuje pokrm. Aj duša chce žiť. Pomôže jej Chlieb života. A tým je On. V debate sa spomenula aj jedná slávna kapitola zo židovských dejín, konkrétne putovanie po púšti. Na nej im dobrotivý Boh zabezpečil nezvyčajný pokrm - mannu. Židia nevedeli čo to je a ani odkiaľ je to. Nazvali ho pokrmom z neba. Považovali to za jeden z obrovských zázrakov.
    Ježiš udalosť použije a spája dávne časy s tými, ktorých sú svedkami. Upozornil ich, že chlieb na púšti dával len pozemský život a keď prišiel čas, celá generácia vymrela... Aj teraz, pred niekoľkými hodinami boli svedkami rozmnoženia chleba. Tiež išlo o chlieb pre telesný život. Ale ako vtedy, tak aj teraz išlo o Boží zásah. Veď taký obrovský čin nemôže urobiť obyčajný človek. A teraz im Ježiš odhaľuje to podstatné: Uvedomujú si, že aj oni, ako ich predkovia putujú? Ale do nebeskej vlasti? A vedia, koho majú pred sebou? No Židia to všetko chápu skreslene. Motajú sa okolo pozemských vecí. A preto ich úplne vyvedie z miery, keď im Ježiš povie, že On je pokrm na tejto ceste do nebeskej domoviny. Argumenty hrajú v prospech Ježiša, ale zmätok v duši Židov neustupuje. Preto Ježiš opäť ide oproti ich rozpoloženiu a znova a znova vysvetľuje situáciu. A aby im to najpodstatnejšie neušlo, objasňuje, čo sa deje za ich „zrakom“. Zázrakom je najmä to, že On im teraz chce ponúknuť pokrm, po ktorom nezomrú. On je ten chlieb, ktorý zabezpečuje večný život...
    Žiaľ, väčšina Židov nevedela vo svojej mysli urobiť posun od žalúdka k nebesám. Ide im len o konzum v tomto živote. Rozmýšľali povrchne, materialistický: „Akože môžeme jesť tohto Ježiša?“ A preto sa dali s Ježišom do ostrej hádky. Ba mnohí od neho aj natrvalo odišli. No Ježiš zo svojich tvrdení nepoľavil. Také dôležité bolo preň učenie o pokrme, o posile na ceste do neba. A asi zbadal, že aj niektorí apoštoli krútia neveriacky hlavou. Preto sa ich otvorene pýta, či aj oni chcú odísť. Slova sa ujal Peter, ktorý za všetkých povedal: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ (porov Jn 6, 68). A to je poučenie pre nás. Lebo aj my mávame pochybnosti vo viere. V okamihoch, kedy nevera do nás najviac udiera si aj my môžeme zopakovať tieto slová: „Pane, a ku komu by sme išli? Kto nám dá večný život? Veď len Ty máš slová večného života.“
     Ježiš po tejto udalosti ešte určitý čas účinkoval medzi ľuďmi, no farizeji a veľkňazi číhali naňho na každom kroku. Keď už vedel, že sa jeho život blíži ku koncu, rozhodol sa urobiť závet. Dotiahol do konca to, čo bolo potrebné. Stalo sa to Večeradle na Zelený štvrtok. Tu nám dal Nové prikázanie, uzatvoril Novú a večnú zmluvu a ustanovil Eucharistiu. Premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv. Tak našiel spôsob, ako prebývať medzi nami po všetky časy. Kňazom dal totiž moc, aby ho pri vyslovení slov premenenia sprítomnili do chleba a vína. Úžasný zázrak. Raz sa „vtelil“, teraz sa „vchlebil“. Bohu nič nie je nemožné.
    To, čo bolo pre Židov také nepochopiteľné, sa nám z odstupom času môže zdať zrozumiteľnejšie. Ježiš je v chlebe. Ale ozaj to prijímame? Ozaj dnešní ľudia veria, že Boh je v Eucharistii? Ak veríme, že je to pravda, tak ako sa k nemu správame? A ako pristupujeme k svätému prijímaniu? A ako sa po prijímaní chováme? Odpoveďou na tieto otázky je náš život. Ten svedčí, aká je naša viera.

    Myšlienky na zamyslenie:
Kto ľúbi, chce byť stále s tým, koho ľúbi. Komunikuje s ním, chce mu dobre, chráni ho, spĺňa jeho dobré túžby,... Aj Boh má tento postup. Boh - Láska chce prebývať s človekom. Sväté písmo je toho dôkazom. Všimnime si, ako Boh prebýval so Židmi na púšti - mal stan vedľa ich stanov. Keď sa usadili v zasľúbenej zemi, tak mu postavili veľkolepý chrám a On bol prítomný v jeho svätyni. Avšak, keď mu zabili Syna, opona v chráme sa roztrhla a Boh už nebol medzi nimi prítomný tak, ako predtým. Avšak, a to je geniálne, Boh našiel spôsob, ako prebývať s ľuďmi nielen na jednom mieste tohto sveta, ale aj vo všetkých dedinách, mestách, ba i u vás. Preto sme mu postavili chrámy. Má dom vedľa našich domov. Tu vo svätostánku, v chlebe je prítomný Ježiš Kristus, skutočný Boh. Preto mu patrí taká úcta, preto mu robíme poklony,... Lebo kto ľúbi, chce byť stále s tým, koho ľúbi. Aj s tebou je to tak?

    Liturgická príprava na prežívanie slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi: Vznik tohto sviatku súvisí s úctou k Sviatosti Oltárnej. Niet pochýb, že Eucharistického Krista si vážili kresťania hneď od počiatku, ale úcta sa mohutne rozvinula najmä v 12. storočí. Ba mnohí chceli mať na počesť Eucharistického Ježiša osobitný sviatok. Niektorí však pripomínali, že na Eucharistiu sa intenzívne myslí na Zelený štvrtok. Tí prví mali argument, že radosť z prítomnosti Eucharistie v tento deň nemôže naplno vytrysknúť, pretože tu cítime aj prítomnosť Judášovej zrady, zajatia Pána Ježiša ba i jeho smrť. Nakoniec prevládol názor, že je dobré túto udalosť ešte raz v roku naplno oslavovať a tešiť sa z nej. Pôjde o iný prístup k tomu istému tajomstvu. A tak vznikol sviatok Božieho Tela.
    Liturgické texty zostavil svätý Tomáš Akvinský (1224 - 1274) a potvrdil ich pápež Urban IV. (1195 -1264). Hovorí sa v nich o význame Eucharistie v minulosti (pamiatka umučenia Pána Ježiša), v prítomnosti (sviatosť jednoty s Kristom) i v budúcnosti (predobraz zážitku božstva.) Aj čítania sú vlastné a sledujú tie udalosti, v ktorých sa poukazuje na toto tajomstvo. Na veľké slávnosti sa zvykne pred evanjeliom spievať sekvencia. Dnes je ľubovoľná. Liturgická farba slávnosti je biela. S tým súvisí kňazské rúcho, plachty oltára, kalichové vélum i ozdoba oltára. Keďže je to slávnosť, liturgia svätej omše obsahuje Glóriu aj Krédo.
    K dnešnému sviatku patrí aj procesia s Božím Telom. V podstate ide o rozšírenie radosti do okolitého priestoru. Prvé písomné zmienky pochádzajú z Nemeckých oblastí už v 13. storočí a zbožný úkon sa rýchlo rozšíril po celej Európe. Ako taká procesia prebiehala? Sprievod sa najprv správne zoradil. Na čele niesli miništranti kríž, sviece, kadidlo... Všetko malo symbolický význam a vyjadrovalo niečo z našej viery. Potom nasledoval kňaz, ktorý bol oblečený v slávnostnom rúchu a niesol pozdvihnutú a do krásnej monštrancie uloženú Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu. Celý sprievod vyjadroval myšlienku: Sme pútnici do nebeskej vlasti a vedie nás Pán Ježiš. Bola to aj pozvánka pre ďalších: každý sa môže pridať k Ježišovi a vstúpiť do jeho ľudu -cirkvi. Na pokyn ceremonára sa sprievod vydal po vytýčenej trase. Ľudia počas sprievodu spievali nábožné piesne. Na štyroch rôznych miestach sa zhotovili štyri oltáriky. Tu sa procesia zastavila a kňaz požehnal Eucharistiou štyri strany sveta.
    Procesia sa niekde spájala aj s dožinkami - s radostným poďakovaním za novú úrodu obilnín, z ktorých si ľudia pripravovali pozemský chlieb. Je tu nová úroda, Boh ich požehnal, nezomrú od hladu. Oslava Eucharistie vyjadrovala čosi podobné, ale na vyššej úrovni: Je tu aj nebeský pokrm, máme nádej na večný život. No jedlom sa stávame aj silní na premenu sveta. Ak prijímame Pána, stávame sa dostatočne silní aj na duchovné pretváranie sveta. Na dožinkách bývalo veselo, radostne, hrávala muzika... I Eucharistia má byť zdrojom radosti a má sa oslavovať v podobnom radostnom duchu. A teraz si môžete porovnať ako vyzerajú tie vaše procesie.

    Aktivita na stretnutie:
Hlavnou prioritou stretnutia je to, aby si chlapci uvedomili akú veľkú udalosť ideme sláviť. Tento sviatok je veľmi intímny, pretože Pána Ježiša v Eucharistii fyzicky prijímame do svojho vnútra. Chuťovo cítime síce chlieb, ale keď „zapneme“ naše duchovné schopnosti, zistíme ako je nám veľmi blízky. Ako nás hreje, upokojuje, miluje... Keď je to tak, je namieste, aby v liturgii bolo zo všetkých modlitieb a čítaní cítiť radosť a najmä vďačnosť.
    Aby sme zvládli liturgiu, prezrieme si liturgické texty. Pri príprave čítania si dávame pozor, ktorý je Liturgický rok (A, B, C?) Lektori nech si liturgické texty pripravia dopredu a nech si ich aj prečítajú. Úloha pre miništranta knihy je zvyčajná: prejsť si rubriky v misáli, nájsť zodpovedajúce modlitby a označiť si ich. To isté platí aj o modlitbách veriacich. Treba si uvedomiť, že omšové formuláre dnešnej slávnosti nahradzujú omšové formuláre patričnej nedele. Ale vo férie nasledujúceho týždňa použijeme texty z misála príslušnej nedele. Nezabudnite si všetko overiť aj v Direktóriu.

    Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Ako sme už naznačili, v mnohých farnostiach sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi koná procesia. Pri jej príprave príde vhod každá pomocná ruka. Skúste sa poradiť ako na to. Prípadne sa popýtajte kostolníka, či a akú pomoc potrebuje. Ak áno, je dobre prejsť si „scenár“ a naplánovať si ako to zvládnuť. Nuž a nezostaňte iba pri teórii. Nacvičte si kto čo ponesie, kde sa kto zaradí do sprievodu, ako bude stáť pri modlitbách, čo bude robiť pri jednotlivých zastaveniach... Nuž a tam, kde sa robia aj oltáriky, vždy bude treba niečo doniesť, niekto niečo zabudne a vy máte dobré nohy... A poriadok po tom všetkom istotne bude treba dotiahnuť! Takže ste v akcii, priatelia! 2. Ak by vás miništrantov bolo viacej, alebo ak by sa vám neušla v sprievode nijaká „robota“ nezabudnite si procesiu „vychutnať“ z iného uhla - z uhla „naplno modlitebného“. Účasťou v sprievode vyjadrite, že uznávate Ježiša za svojho Pána. Prežite si tento úkon ľudovej zbožnosti a jednoducho: modlite sa. Sprievod je znakom jednoty veriacich. Jeden veľmi starobylý cirkevný príkaz znel, že všetci kňazi i rehoľníci, ktorí sú v danom meste, by sa mali zúčastniť procesie. Keď oni, tak prečo nie aj vy? Vyjadrite, že aj vy miništranti patríte do Tajomného mystického Tela Pána Ježiša. Eucharistia totiž vytvára jednotu medzi ľuďmi navzájom a aj ľudí s Bohom. 3. Je dobré zodpovedať ešte na niekoľko naliehavých otázok okolo tejto témy. Odhalíme tým „vedomostný stav“ miništrantov v tak dôležitej veci. Môžete to urobiť v rámci voľnej rozpravy, alebo aj ako súťaž. Tu sú otázky: A) Čo nám hovorí názov Najsvätejšia Sviatosť Oltárna? (Náznak odpovede je nasledovný: Niet nič svätejšie, je to Boh, je to sviatosť, ktorá sa pripravuje na oltári.) B) Aký Ježiš je v Eucharistii? (Opravdivý, živý, s celým božstvom i ľudskosťou, zmŕtvychvstalý, všemohúci Pán a najmä priateľ...) C) Čo je poklona Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti? (Poklona je vzdávanie úcty Bohu a uznanie ho za svojho Pána.) D) Prečo by ju mal denne robiť každý miništrant? (Miništrant predsa slúži Ježišovi. Má mať s nim porady. Má byť jeho veľký priateľ. Ježiš je predsa jeho Pán. A preto si má na priateľa nájsť čas!) E) Ako dlho má trvať táto poklona? (Nuž ako miništrant vydrží a k tomu ešte nech pridá pár minút. :-).) F) A čo by mal počas tejto poklony robiť? (Zostať v tichu a v srdci sa zhovárať s Pánom. Niečo pekné mu povedať, prejaviť mu lásku a potom čakať, čo povie On. Dať sa ním prežiariť -posedieť si s ním. Len tak... Ale môžeme mu aj ďakovať, chváliť ho, odprosovať, prosiť o niečo...) 4. Všimli ste si akým „zázrakom“ je aj obyčajný chlieb? Má všetky najdôležitejšie živiny, prečisťuje telo, dáva mu silu, nikdy sa nám neprije... V mnohých rodinách sa pred odkrojením krajca urobí nad chlebom krížik a keď spadne na zem, úctivo ho zdvihnú a pobozkajú. Ako je to nepekné, keď zase iné deti „novej kultúry“ vyhodia do koša aj celý bochník, ba niekedy aj so šunkou... Veru, nové generácie sa majú dobre a často si nevedia chlieb vážiť. Aký je váš vzťah k chlebu? Skúste aj o tom hodiť reč.

    Predsavzatie: Zaviesť si do životného rytmu pravidelnú poklonu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

    Príbeh: Dominik Savio mal už od útleho detstva obrovskú úctu k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Hoci v jeho čase bolo zvykom ísť k prvému svätému prijímaniu v neskoršom veku, v jeho prípade urobil miestny pán farár výnimku. Dominik bol totiž veľmi dobrý chlapec, žil zbožne, mal jasno, kto je prítomný v Eucharistii i ako sa pripraviť na jej prijatie... Preto Dominik po náležitom poučení a svätej spovedi už ako sedem ročný príjma Pána Ježiša. Vtedy sa tiež nepristupovalo k svätému prijímaniu každý deň... Prevládala mienka, že človek je tak hriešny, že je toho nehodný a postačí, ak príjme Pána raz v roku. Ale Dominik tak veľmi túžil prijímať Pána, že aj v tejto veci dostal výnimku.
    Známy je aj prípad, ako ho raz okolo obeda všetci hľadali... Hľadali ho hodinu, dve, ale nenašli ho. Keď sa už vážne začali oň obávať, don Bosco si spomenul, že ho ráno videl na omši. Išiel teda do kostola a predstavte si. Dominik bol tam a v extáze! Dokonca sa vznášal nad zemou. Keď mu don Bosco zatriasol ramenom, precitol sa do reality a nevinne sa pýtal: „Čo je, čo sa deje? Kde som to? Ach aký som roztržitý.“ ospravedlňoval sa Dominik.
    V istý deň prechádzal ulicami Turína a práve v tom čase sa konala procesia so Sviatosťou Oltárnou. Ľudia si kľakali na miestach, kde sa nachádzali... Aj Dominik tak urobil. Ale pri ňom stal akýsi generál, ktorý sa ani neráčil obrátiť smerom k procesii. No keď kňaz s Ježišom prechádzal okolo nich, Dominik rýchlo siahol do vrecka, vytiahol vreckovku a rozložil ju pred generála. Potom ho potiahol za rukáv a jemne povedal: „Pán generál, už si môžete kľaknúť. Už sa nezašpiníte.“ Prekvapený vojak zbadal príjemného mladíka, ktorý ho povzbudzoval k zbožnému úkonu a pokľakol si. Veru, Dominik na svoj vek veľmi veľa pochopil. V Eucharistickom Ježišovi videl Pána sveta ale aj nášho priateľa.

    Chlapci, my musíme ešte veľa toho vo svojom živote pochopiť. Rastieme vekom a dal by Pán, aby sme rástli aj poznaním. Možno niekto ešte nedokáže vnímať duchovné veci tak, ako Dominik. Ale je nesmierne dôležité, aby sme niečo preto urobili. Aby sme skúsili mať s Eucharistickým Ježišom zážitky. Ako začať? Treba prosiť o dar cítenia, potom si nájsť na stretnutie s ním čas, snažiť sa o ticho okolo seba i vo svojom vnútri a nakoniec čakať. Pán istotne príde. A odmenou je pokoj a šťastie v srdci.

pict_20161215103920vpw.jpg
Zdroj: Zdroj internet
 
Počet zobrazení: 889x
 
 
© Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy 1997 - 2019   Všetky práva vyhradené!   ::   CMS Design & code by Ladislav KOVÁCS iDT