DIECÉZNY
KATECHETICKÝ
ÚRAD
Spišskej diecézy
logo.png
Pastorácia
manželstiev a rodín
Spišskej diecézy
logo-2.png
 
Hlavná stránka
 
 
Školské vyučovanie náboženstva
 
 
Farská katechéza
 
Oznamy
 
 
Námety na farskú katechézu
 
 
Rodinná katechéza
 
 
Katechéza v spoločenstve
 
 
Špeciálna katechéza
 
 
Katechéza miništrantov
 
1. rok
 
 
2. rok
 
 
3. rok
 
 
4. rok
 
 
5. rok
 
 
6. rok
 
 
Svätý rok milosrdenstva
 
 
Rok zasväteného života
 
 
Sv. Cyril a Metod
 
 
Rok viery
 
 
Rok Sedembolestnej
 
 
Projekty
 
 
Vzdelávanie
 
 
Súťaže
 
 
Katechetické materiály
 
 
Štatistiky
 
 
Manželstvo a rodina
 
 
Často kladené otázky
 
 
Katechetické ozveny
 
 
Foto & video
 
 
Biblická olympiáda
 
 
Boží sluha biskup Ján Vojtaššák
 
 
Rok sv. Martina
 
Podujatia
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
icon_fb.png Nájdete nás
na Facebooku
Katechéza v Spišskej diecéze
icon_youtube.png Náš kanál
na Youtube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
Počítadlo návštev
celkom :: 1335899
dnes :: 179     online :: 1
za posledný
týždeň :: 5724     mesiac :: 27539
 
slide_20160401110000sow.jpg slide_20160401110000oiu.jpg
     
Dnes je Pondelok 16. Septembra 2019 :: Meniny má Ľudomila, Ľudmila
Liturgický kalendár Liturgia hodín
Propozície Biblickej olympiády v školskom roku 2019/2020
Publikované :: 2019-09-06 14:37:15
V školskom roku 2018/2019 vám ponúkame opäť možnosť zapojiť sa do Biblickej... [zobraziť viac]
Piráti krásy - VI. ročník - Oslava Boha Stvoriteľa v jeho stvorenstve
Publikované :: 2019-09-06 13:17:11
V novom školskom roku vám ponúkame VI. ročník Diecéznej recitačnej... [zobraziť viac]
Ponuka časopisu Rebrík
Publikované :: 2019-09-05 13:19:47
Septembrovým číslom 2019 začína časopis Rebrík už svoj 30. ročník. [zobraziť viac]
 
-|- Farská katechéza » Katechéza miništrantov » 2. rok
[späť]

14. Bohoslužba slova

Publikované :: 2016-07-04 10:47:19
    Slovo pre animátora: Dnes si priblížime Bohoslužbu slova. Je to časť Svätej omše, v ktorej k nám v Slove prichádza Boh. Urobíme to tak, že si vysvetlíme štruktúru tejto časti, to čo má počas nej robiť miništrant i súvislosť s Dejinami spásy a so Svätým Písmom. Miništrantom zvýrazníme skutočnosť, že v tejto časti Boh k nám hovorí cez svoje Slovo. Prostredníctvom Starého zákona, Evanjelií, Skutkov apoštolov a ich listov Boh formuje náš život. Božie slovo je v tejto časti Svätej omše v centre pozornosti. Tému previažeme s minulou. Upozorníme na potrebu úvodných obradov, ktoré obsahujú ľútosť, očistenie nášho vnútra, aby Božie slovo vstúpilo do pozornej, pripravenej duše.

    Cieľom je pochopiť túto časť Svätej omše a mať na nej aj postoj, ktorý prináša úžitok.

    Metodika: Počúvaj, aby si sa nestratil.
    Materiál: Biblia, perá, papiere.

    Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: My už vieme, že Boh stále robí pre ľudstvo nesmierne veľa. Stvoril nám kolísku zvanú Zem. Vyzdobil ju krásami prírody, zariadil nám „detskú izbu“ – Slnečnú sústavu. A na steny izby – na Vesmírnu oblohu nám pre potechu povešal ďalšie ligotavé ozdoby. Neveríš? Pozri sa na prírodu okolo seba, v noci upriam zrak na hviezdy vo Vesmíre a potom si prečítaj knihu Genezis, časť o stvorení. Áno, všetko vytvára nádhernú jednotu. A aj keď sme Bohu všetku tu nádheru prvým hriechom „hodili“ do tváre, aj po tomto našom tragickom „úlete“ sa o nás stará. A chce, aby sme o tom vedeli. Preto sa nám zjavuje a robí všetko potrebné, aby sa to tu opäť dalo do poriadku a vrátili sa časy aké boli na počiatku. Ba ešte lepšie. Aby na veľké činy Pána Boha ľudia nezabudli, Boh chcel, aby sa to podstatné, čo pre nás robí, aj zapísalo. I stalo sa tak a máme Sväté písmo. V ňom sú zachytené Dejiny našej spásy, Otcove rady, zásahy, usmernenia, príkazy, výstrahy, ponaučenia, povzbudenia... Nuž a aby sme si veľké okamihy z tejto „Božsko-ľudskej“ histórie pamätali, je múdre, že si ich počas roka pripomíname. Tak vznikol Liturgický rok, o ktorom sme už hovorili. Je to abeceda miništrantskej služby a preto ho miništrant musí ovládať aj o polnoci. Pre zábudlivcov pripomínam, že v centre Liturgického roku sú udalosti zo života Božieho Syna – Ježiša Krista. Vďaka Liturgickému roku sa stávame Ježišovými „súčasníkmi“ a účastníkmi na jeho živote.
    A teraz si položme praktickú otázku: „Kde by sa toto všetko z Dejín spásy malo najviac pripomínať, vysvetľovať?“ Riešenie veľmi zodpovedné je, že vo Svätej omši. Je k tomu viacero dôvodov: „Lebo býva pravidelná, lebo na ňu chodí veľa ľudí, lebo ju vedie kňaz, ktorý študoval Sväté Písmo a vie ho vysvetľovať...“ Takže hneď u prvých kresťanov, hneď na počiatku slávenia Svätých omší sa čítanie a vysvetľovanie Svätého Písma stalo veľmi dôležitou súčasťou Svätej omše. Logicky sa to robí po očistení srdca (po úvodných obradoch a ľútosti). Lebo ako povedal Pán Ježiš, len tí čistého srdca uvidia Pána Boha – teda viac pochopia čo bude v Písme povedané o Bohu. Nuž a keďže Sväté Písmo má dve veľké časti -Starý a Nový zákon, v čítaní je určitý systém, ktorý si predstavíme.

    Aktivita na stretnutie: Chlapcom rozdáme papiere a zistíme, aké sú ich vedomosti ohľadom Bohoslužby slova. Použijeme tento testík.

1. Bohoslužba slova začína
a) prvým čítaním,
b) modlitbou dňa,
c) prosbami veriacich.

2. Prvé čítanie býva
a) len zo Starého zákona
b) zo Starého alebo z Nového zákona – okrem evanjelia,
c) je to jasné, z prorokov.

3. Po prečítaní prvého čítania lektor povie: „Počuli sme Božie slovo.“ Prečo?

a) lebo prvé čítanie nemá adresáta,
b) lebo treba vyrušiť ľudí z driemot a to je vhodná výzva,
c) lebo prvé čítanie je zo Starého alebo z Nového zákona, ale nie z evanjelia. A cez tieto časti Písma k nám hovorí Boh.

4. Po slovách „Počuli sme Božie slovo,“ ľudia odpovedajú

a) amen,
b) Bohu vďaka,
c) Chvála tebe Kriste.

5. Prečo ďakujeme za Božie slovo? (Robí sa to vetou „Bohu vďaka.“)

a) patrí sa to,
b) nejako treba vyplniť ticho, ktoré nastane po čítaní,
c) nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

6. Po prvom čítaní nasleduje responzoriovy žalm. Ľudia počas neho opakujú

a) antifónu,
b) jednotlivé strofy žalmu,
c) celý hymnus.

7. Druhé čítanie sa nečíta vždy, ale len

a) v nedeľu,
b) v nedeľu a slávnosti,
c) v mimoriadnych situáciách.

8. Zvolanie aleluja vyjadruje

a) radosť,
b) pripravte sa,
c) vstaňte, už je čas.

9. Prečo počas evanjelia stojíme?
a) lebo po čase treba zmeniť polohu tela,
b) aby sme si čerství vypočuli Ježišovo slovo,
c) z úcty k Ježišovmu slovu a tiež to vyjadruje, že na slovo Pánovo sme pripravení reagovať.

10. Malý krížik na čele, perách a hrudi, ktorý robíme na začiatku evanjelia znamená

a) aby som si Ježišove slovo zapamätal, ohlasoval ho a nosil v srdci,
b) vyznanie, že som veriaci,
c) pretretie čela, perí aj hrude znakom kríža.

11. Po evanjeliu odpovedáme: „Počuli sme slovo Pánovo.“ Je to preto, lebo

a) už sme raz počuli Božie slovo,
b) cez evanjelium k nám hovorí sám Pán Ježiš,
c) patrí sa evanjelium ukončiť oznamovacou vetou.

12. Čítať evanjelium vo Svätej omši môže len
a) kňaz
b) kňaz a diakon,
c) biskup a diakon.

13. Kňaz prečíta evanjelium a potom ho pobozká. Je to preto, lebo

a) ďakuje Pánovi, že sa mu to podarilo dobre prečítať,
b) ide o prastarý slovanský zvyk,
c) vzdáva úctu Ježišovej radostnej zvesti o našej spáse.

14. Po prečítaní evanjelia nasleduje homília, v ktorej by sa malo

a) rozobrať politickú situáciu,
b) vysvetliť Božie slovo a dať ho do súvisu so životom,
c) upriamiť na neduhy v spoločnosti.

15. Modlitba „Verím v Boha“ po homílii vyjadruje, že

a) napriek prípadným omylom v kázni Verím Bohu,
b) verím, že sa dožijem druhého príchodu Pána Ježiša,
c) verím všetkému, čo nám Boh predkladá vo svojom Slove.

16. Prosby veriacich má čítať iba
a) miništrant,
b) sestrička,
c) nejaký veriaci.

17. Prosby veriacich majú určitú štruktúru a

a) začínajú sa prosbou za pápeža, potom za potreby Cirkvi, nakoniec za duše v očistci,
b) sú ľubovoľne usporiadané,
c) nehľadajme v tom komplikácie.

18. Bohoslužba slova končí
a) modlitbou Verím v Boha,
b) modlitbou veriacich,
c) homíliou.

19. Pri čítaní Božieho slova si máme všímať

a) či sa lektor nepomýli,
b) ako dlho trvá čítanie, aby sme po ňom hneď vedeli čo treba konať,
c) posolstvo, ktoré nám chce Boh odkázať.

20. Počúvanie Božieho slova od nás vyžaduje
a) odložiť rôzne veci od seba,
b) ticho, pozornosť, radostné očakávanie niečoho nového pre našu dušu,
c) zatvorenie oči.

Správne odpovede. Máte nejaké? Verím, že istotne. Tak si porovnajte výsledky: 1.a, 2.b, 3.c, 4.b, 5.c, 6.a, 7.b, 8.a, 9.c, 10.a, 11.b, 12.b, 13.c, 14.b, 15.c, 16.c, 17.a, 18.b, 19.c, 20.b.

    Zhrnutie témy: (Ukončenie aktivity nastane krátkym zhrnutím toho, čo sme sa o Bohoslužbe slova naučili. Môže to byť aj týmito slovami.) Jedna veľká časť Svätej omše sa nazýva Bohoslužba slova. V nej sa k nám prihovára Boh cez svoje Slovo. Vlastne Boh „dýcha“ na nás cez toto Slovo lásku. Hej, láskavo nám pripomína, čo pre nás urobil počas dejín. Píše nám list. Vo všedné dni má tento list prvú časť (prvé čítanie), spev (responzoriovy žalm) a radostnú správu (evanjelium). V nedele a slávnosti je aj druhé čítanie. Po prečítaní textu nám lektor oznámi, čo sme počuli (Božie slovo alebo Slovo Pánovo) a my Bohu za to ďakujeme a hovoríme Bohu vďaka alebo Chvála tebe Kriste. Kňaz to, čo sme počuli vysvetlí v homílii. Nakoniec v nedele a vo slávnosti vyjadríme svoju vieru v Božie slovo modlitbou Verím v Boha. Na záver, v modlitbe veriacich prosíme o potreby, na ktoré nás upozornili state Svätého písma. Tým sa Bohoslužba slova končí. Nuž a postoj miništrantov počas tejto časti Svätej omše je jasný. Tí, ktorí nečítajú žiadne texty sú na svojom mieste a pozorne počúvajú, čo k nim hovorí Pán.

    Ďalšie aktivity na stretnutie:
1. Všimli ste si, že pri jednom čitateľovi chápeme z Božieho slova mnoho a pri druhom málo? Ide o to, že každý dáva do slova ducha. Cez jedného prechádza „Boží duch“ a nám sa vyjasňuje o čo tu ide. U iného to môže byť však zamotané. Vloží do slova tiež ducha, ale len takého svojho, „mrmlajucého“, koktavého. Skúste si rozoberať čítanie lektorov vo vašom kostole. Ako by sa to mohlo vylepšiť? 2. Keďže je evanjelium radostná zvesť, čo tak sa na čas rozptýliť do ulíc a priniesť niekomu radostnú správu? O čom? O živote, o Ježišovi... Alebo len tak, usmiať sa na druhého? 3. Povzbudiť druhých sa dá aj listom. Č o tak napísať starým rodičom, alebo priateľovi a potešiť ich? 4. Prejdite si misál a rubriky, ktoré sprevádzajú Bohoslužbu slova.
Predsavzatie: Dobre prežiť najbližšiu Bohoslužbu slova vo Svätej omši.

    Príbeh: Chlapci počuli ste o Džingischánovi, krutom bojovníkovi, ktorý žil na prelome dvanásteho a trinásteho storočia? Nie? Tak počúvajte. Bol to tvrdý vládca, ktorý si podmanil obrovské územia a mnohé národy. Pozabíjal mnohých ľudí a nakradol obrovské bohatstvo. Jeho vojaci dorazili až k nám a poznáme ich ako krutých Tatárov. Nuž ale ako každému človekovi, aj jemu sa čas života krátil a aj on musel predstúpiť pred spravodlivého Boha. Niekoľko týždňov pred smrťou často chodil do svojej pokladnice. Strávil tam celé hodiny prezeraním drahokamov, perál, zlata. Raz zobral do ruky zlatý peniaz a všimol si, že na jednej strane mala minca portrét a na druhej nápis. Nevedel ho však rozlúštiť. Zavolal si preto jedného zo svojich poradcov: „Prečítaj mi tento nápis.“
    Učenec bol však bezmocný: „Veličenstvo, písmo je neznáme, vyobrazený človek tak isto. No čo sa dá povedať je, že nápis je veľmi starý a vyobrazená tvár patrila istotne slávnemu kráľovi, keď si dovolil raziť zlaté peniaze.“ Džingischán spozornel a odpovedal: „Hm, na čo je človekovi sláva, keď sa naň aj tak po čase zabudne? Tak ako na tohto tu na minci. Istotne aj on chcel, aby ľudia naňho pamätali a pozri. Zostal po ňom len tento kúštik zlata. Ani len jeho meno nevieme.“ smutne zakončil reč Džingischán. Na to mudrc pokýval hlavou a odvetil: „Viem môj vládca, že aj ty už rozmýšľaš o smrti a osud zabudnutého kráľa ťa znepokojuje. Vzpieraš sa smrti, ale taký je zákon. Každý musí zomrieť.“
    Nuž takto rozmýšľal vládca sveta pred smrťou. Hej, Džingischán chodil do svojej pokladnice, lebo zoči voči svojmu blížiacemu sa koncu ho pochytila túžba po nesmrteľnosti. V bohatstve videl šancu, že naň budú spomínať, ale minca so zabudnutým kráľom ho dala do inej reality. Je tu však dôležitá otázka: Odkiaľ sa v človekovi vynára túžba večne žiť? A ako to dosiahnuť? A práve túto túžbu po večnom živote napĺňa a do tohto nekončiaceho života nám ukazuje cestu Sväté písmo. Buďme múdri a počúvajme ho pozorne. Aby sme o niečo dôležité neprišli. Aby sme túto cestu osobne zachytili.
pict_20160704110512x22.jpg
 
Počet zobrazení: 1230x
 
 
© Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy 1997 - 2019   Všetky práva vyhradené!   ::   CMS Design & code by Ladislav KOVÁCS iDT