DIECÉZNY
KATECHETICKÝ
ÚRAD
Spišskej diecézy
logo.png
Pastorácia
manželstiev a rodín
Spišskej diecézy
logo-2.png
 
Hlavná stránka
 
Oznamy
 
 
O nás
 
 
Katechetické pomôcky a literatúra
 
Ponuka
 
 
Odborné články
 
 
Základné katechetické dokumenty
 
 
2 percentá
 
 
Ochrana osobných údajov
 
 
Školské vyučovanie náboženstva
 
 
Farská katechéza
 
 
Manželstvo a rodina
 
 
Často kladené otázky
 
 
Katechetické ozveny
 
 
Foto & video
 
 
Biblická olympiáda
 
 
Boží sluha biskup Ján Vojtaššák
 
 
Rok sv. Martina
 
Podujatia
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
icon_fb.png Nájdete nás
na Facebooku
Katechéza v Spišskej diecéze
icon_youtube.png Náš kanál
na Youtube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
Počítadlo návštev
celkom :: 1339370
dnes :: 740     online :: 1
za posledný
týždeň :: 6178     mesiac :: 28521
 
slide_20160401110000oiu.jpg slide_20160401110000fds.jpg
     
Dnes je Štvrtok 19. Septembra 2019 :: Meniny má Konštantín
Liturgický kalendár Liturgia hodín
Propozície k výtvarnej súťaži Biblia očami detí a mládeže 2019-2020
Publikované :: 2019-09-16 12:18:57
Ponúkame vám propozície k výtvarnej súťaži Biblia očami detí a mládeže 2019-2020. [zobraziť viac]
Propozície Biblickej olympiády v školskom roku 2019/2020
Publikované :: 2019-09-06 14:37:15
V školskom roku 2018/2019 vám ponúkame opäť možnosť zapojiť sa do... [zobraziť viac]
Piráti krásy - VI. ročník - Oslava Boha Stvoriteľa v jeho stvorenstve
Publikované :: 2019-09-06 13:17:11
V novom školskom roku vám ponúkame VI. ročník Diecéznej recitačnej... [zobraziť viac]
 
-|- Hlavná stránka » Katechetické pomôcky a literatúra » Odborné články
[späť]

Efektivita a afektivita práce učiteľov náboženstva v procese formácie zrelých kresťanov

Publikované :: 2014-12-17 14:28:03
V každom povolaní prichádza čas opýtať sa: aký úžitok prináša moja práca? Aké ovocie práce vidieť po určitých rokoch môjho účinkovania? Zvlášť sa táto otázka naliehavo ozýva vo svedomí nás kňazov, katechétov, učiteľov náboženstva, keď si uvedomujeme, že z našich škôl vychádza jedna generácia žiakov, študentov, ktorí sa slobodne rozhodli počas školskej dochádzky na základnej alebo strednej škole  navštevovať hodiny náboženstva.

Spomínaná otázka súvisí s efektivitou výchovno-vzdelávacieho procesu, osobným vkladom učiteľa náboženstva a žiaka vo vzájomnom dialógu viery  a jeho odozvou v každodennom prostredí, kde mladý človek žije svoju vieru a tých, ktorí ho obklopujú (predovšetkým rodičia, príbuzní, kamaráti a dospelí členovia farského spoločenstva). Efektivita nášho katechetického pôsobenia medzi školskou mládežou sa dá zistiť podľa toho, ako žiaci a študenti na konci každého ročníka spĺňajú jednotlivé kritéria, t. j. nadobudnuté kompetencie, ktoré prepisujú  výkonnostné štandardy a podobne je to aj u samotných učiteľov. Na druhej strane je tu kritérium afektivity našej katechetickej práce, t. j. vnútorného stotožnenie sa s odovzdávaným kresťanským posolstvom viery a ochota ho uplatňovať v každodennom živote tak u žiakov, ako aj u samotných učiteľov náboženstva.   

V súčasnosti pozorujeme veľký vplyv kultúry relativizmu, individualizmu  a indiferentizmu,  teda čŕt správania sa , na ktoré sa pýtal  veľký znalec  a priateľ mladých ľudí Jána Pavol II. počas dialógu s mladými ľuďmi pri stretnutí s nimi v Nitre: „Indiferentizmus a relativizmus – rozumiete tomu? – to sú slová našej doby.“ Mladých Ján Pavol II. vyzval: “Nedajte sa opantať ideológiou falošnej slobody, ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel.“
Tento vplyv spomínaných čŕt životného štýlu sa dotýka aj mladých ľudí, ktorí navštevujú školské hodiny náboženstva a ich rodičov alebo ľudí, ktorí majú na nich rozhodujúci vplyv. To, na čo upozorňoval Ján Pavol II., s mladými ľuďmi  sa nesie ako životná niť aj po skončení dochádzky na školské vyučovanie náboženstva. Zvlášť to pozorujeme u mladých, ktorí sa pripravujú vo farskom spoločenstve na sviatosť birmovania a potom u snúbencoch. Mnohí iba formálne kvôli spoločenskej konvencii sa uchádzajú o prijatie týchto sviatostí a katechézu, ktorá ich prijatiu predchádza. Mnohí , ako to pripomína Ján Pavol II a terajší Svätý Otec Benedikt XVI, hoci formálne sa hlásia ku kresťanstvu a katolíckej viere, správajú sa „ako keby Boh neexistoval“. 

Za túto situáciu niektorí obviňujú rodičov, spoločnosť, kňazov, katechétov, učiteľov náboženstva alebo samotných mladých ľudí. Pravdu povediac, všetci zo spomínaných majú na tomto stave svoj podiel.  Kritické priznanie si podielu na tomto stave je síce chválihodné a užitočné, ale nerieši kritickú situáciu. 

V danej situácii zvlášť nám kňazom, kresťanským učiteľom a vychovávateľom treba zefektívniť a zaefektívniť  naše pôsobenie medzi mladou generáciou v oblasti náboženskej edukácie a pastorácie tak v škole, ako aj a vo farnosti. Tu vzniká otázka: ako na to? Čo robiť, aby naša katechetická práca bola efektívnejšia a afektívnejšia?  Niektorí sa domnievajú, že k efektivite vyučovania náboženstva prispeje vyššia kvalita odovzdávania náboženských  právd, iní sa zasa domnievajú, že zvýšená interiorizácia (zvnútornenie) náboženských obsahov a zasa iní sa domnievajú, že treba mladým odovzdať viacej praktických kompetencií do života viery.

Skúsme sa odraziť od slov apoštola a učiteľa národov sv. Pavla. Ten Korinťanom píše: „ Poznanie nadúva, kým láska buduje. Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.“ V duchu tohto poučenia pripomenul Ján Pavol II. katechétom, že najväčším osídlom katechetického poučenia je rozkol medzi odovzdávanými pravdami viery na hodinách vyučovania náboženstva alebo farskej katechézy a praktizovaním života viery, čiže rozpor medzi fides que a fides qua)

Mnohých poučovanie (náuka) ako hovorí apoštol „nadúva“, lebo tak oni (žiaci), ako aj učiteľ, katechéta, či dokonca kňaz to nerobí pohnutý láskou, ale len ako povinnosť dochádzky zo strany žiaka a zamestnania zo strany učiteľa náboženstva, pastoračnej povinnosti u kňaza. Tu pramení nechuť  dospievajúcich alebo dospelých ľudí, ktorí prešli školským vyučovaním a farskou katechézou, ďalej sa nábožensky vzdelávať, navštevovať katechetické,  či evanjelizačné programy vo farnosti alebo v cirkevnom spoločenstve.

Ak hľadáme príčiny slabej katechézy dospelých a neochoty účasti na nej (napr. rodičov prvoprijímajúch detí, birmovancov,  alebo snúbencov) v prvom rade musíme ich hľadať v  „presýtenosti alebo opačne v nedosýtnosti “ školského vyučovania náboženstva a farskej katechézy.  Tu príčinou nechuti ďalej sa nábožensky vzdelávať je skutočnosť, ktorú nazýva sv. Pavol nadúvaním poznaniaignoranciou  lásky, ktorá ako uvádza buduje veriaceho človeka.

Právom sa pýtame je tento stav konečný, alebo sa s tým dá niečo robiť?

Veríme, že tento stav nie je definitívny a že zefektívnenie našej katechetickej činnosti pomôže  mladým vymaniť sa z osídiel  náboženského a spoločenského individualizmu a indiferentizmu. Liekom na tieto choroby ľudského ducha, ktoré sú znamením dnešnej civilizácie liberalizmu, je skutočná katechéza, ktorá  bude otvorená na dialóg s človekom, čiže  katechéza,  ktorá bude cestou spoločného hľadania odpovedí tak zo strany katechizujúcich, ale i katechizovaných.

Školské vyučovanie náboženstva u nás prechádza v rámci reformy školského vzdelávania prestavbou tak po obsahovej, ako aj metodickej stránke. Medzi kňazmi a katechétmi sa objavujú hlasy za a proti. Jednoznačne vzhľadom na zefektívnenie a zafektívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na hodinách náboženstva i mimo nich  potrebujeme uskutočňovať katechézu, ktorá bude odpovedať na znamenia čias.  V tomto kontexte treba nám vychovávateľom a učiteľom vo viere zreteľne ukazovať mladému človekovi   na zmysel jeho života zoči voči meniacej sa tvári spoločnosti, v ktorej žije a v dospelom veku  bude žiť  ako kresťan a občan. Súčasný trend individualizácie náboženského a spoločenského života, na ktorý upozornil vo svojom príhovore mladých v Nitre už v roku 1995 Ján Pavol II., dáva kresťanstvo do pozície jednej alternatív životného štýlu.  Veriaci jednotlivec stojí pred rozhodnutím, voľbou a to niekedy za alebo proti Bohu, kresťanstvu, Cirkvi. V tomto svetonázorovom a spoločenskom pluralizme je úlohou katechézy pomôcť dospievajúcemu alebo už dospelému kresťanovi  svetonázorovo sa správne identifikovať. Mladí ľudia, ktorým sa cestovaním po svete, internetom a masmédiami otvára neobmedzený kontakt s modernizmom a postmodernizmom, potrebujú správnu orientáciu a pevný životný bod.  Navyše dnešná  katechetická a liturgická reč je pre mladých mnohokrát nezrozumiteľná a neživotná. Mnohí mladí ľudia i dospelí nevedia kam sa majú vydať, hoci nábožensky cítia, nedokážu sa správne zorientovať. 

K efektivite a afektivite katechézy dokážu pomôcť nové metodické postupy a pomôcky, ale nenahradia živých svedkov a učiteľov viery. Osoba katechétu na prvom mieste  zabezpečí zefektívnenie výchovy vo viere mladých ľudí v perspektíve ich budúceho života. Dnešný svet mladých potrebuje autority, učiteľov, ktorí budú pripravení odvážne a múdro pred každým obhájiť  a zdôvodniť svoju kresťanskú nádej.

Každý kňaz, katechéta, učiteľ náboženstva ak má byť živým svedkom viery a nádeje, tak ich má žiť s láskou, lebo ona buduje pravé kresťanské osobnosti, ktoré sú schopné, podľa vyššie spomínaných slov sv. Pavla, primknúť sa k Bohu celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celým svojím životom. V tejto intenzívnej a efektívnej katechetickej práci Vás povzbudzujem, za doterajšiu katechetickú prácu Vám v mene diecézneho otca biskupa ďakujem a vyprosujem na príhovor Panny Márie, Matky múdrosti, dary Ducha Svätého, zvlášť dar poznania, múdrosti a sily.


ThDr. Jozef Škantár, PhD.
riaditeľ DKÚ


pict_20141217144524fse.jpg
 
Počet zobrazení: 1006x
 
 
© Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy 1997 - 2019   Všetky práva vyhradené!   ::   CMS Design & code by Ladislav KOVÁCS iDT