DIECÉZNY
KATECHETICKÝ
ÚRAD
Spišskej diecézy
logo.png
Pastorácia
manželstiev a rodín
Spišskej diecézy
logo-2.png
 
Hlavná stránka
 
 
Školské vyučovanie náboženstva
 
 
Farská katechéza
 
 
Manželstvo a rodina
 
Aktuality
 
 
Čistý rok
 
 
Stretnutie rodín - Filadelfia 2015
 
 
Teológia tela
 
 
Príhovory a katechézy Svätého otca Františka
 
 
Kurzy pre snúbencov
 
 
Často kladené otázky
 
 
Katechetické ozveny
 
 
Foto & video
 
 
Biblická olympiáda
 
 
Boží sluha biskup Ján Vojtaššák
 
 
Rok sv. Martina
 
Podujatia
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
icon_fb.png Nájdete nás
na Facebooku
Katechéza v Spišskej diecéze
icon_youtube.png Náš kanál
na Youtube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
Počítadlo návštev
celkom :: 1340704
dnes :: 409     online :: 1
za posledný
týždeň :: 5943     mesiac :: 27938
 
slide_20160401110000fds.jpg slide_20160401110000khr.jpg
     
Dnes je Sobota 21. Septembra 2019 :: Meniny má Matúš
Liturgický kalendár Liturgia hodín
Propozície k výtvarnej súťaži Biblia očami detí a mládeže 2019-2020
Publikované :: 2019-09-16 12:18:57
Ponúkame vám propozície k výtvarnej súťaži Biblia očami detí a mládeže 2019-2020. [zobraziť viac]
Propozície Biblickej olympiády v školskom roku 2019/2020
Publikované :: 2019-09-06 14:37:15
V školskom roku 2018/2019 vám ponúkame opäť možnosť zapojiť sa do... [zobraziť viac]
Piráti krásy - VI. ročník - Oslava Boha Stvoriteľa v jeho stvorenstve
Publikované :: 2019-09-06 13:17:11
V novom školskom roku vám ponúkame VI. ročník Diecéznej recitačnej... [zobraziť viac]
 
-|- Manželstvo a rodina » Aktuality
[späť]

Stvorení pre lásku /prvá katechéza/

Publikované :: 2015-01-23 14:45:08
Ponúkame vám prvú katechézu „Stvorení pre lásku“ a nedeľný príhovor k tejto katechéze.

      STVORENÍ PRE LÁSKU (prvá katechéza online)

      Milovaní bratia a sestry!

      Každý z nás už iste vo svojom živote zažil pocit neistoty. Žiaci v škole zažívajú tento pocit napr. pred písomkou, keď nevedia, aké otázky im učiteľka pripraví. Študent na vysokej škole prežíva pocit neistoty zo skúšky, ktorá ho čaká a na ktorú sa týždne pripravoval. Neistota vstupuje do nášho života aj v dospelosti a s ňou rôzne druhy otázok: Nájdem si prácu? Neprepustia ma z môjho zamestnania? Do neistoty nás dostane správa o nečakanej chorobe, či už vlastnej, alebo môjho manžela, manželky, priateľa, príbuzného. Aj tu sa človek pýta: Ktovie, ako to bude ďalej? Neistota vstúpi aj do manželského života s prvou vážnou krízou, kde si manželia kladú otázku: Nezmýlil som sa v osobe, ktorú som si pred piatimi, pätnástimi...rokmi bral? Inú otázku si kladú rodičia pri pohľade na svojho 15. ročného teenegera a pýtajú: Ach, čo len z tohto nášho syna bude? Neistota do nášho života vstupuje aj pri pohľade na svet okolo nás. Otázky neistoty vyvoláva finančná kríza, vojny a nepokoje v okolitých štátoch. Ešte väčšie zneistenie vstupuje do nášho života pri pohľade hlbokú krízu morálnych hodnôt a my si neraz kladieme otázku spolu s našou slovenskou speváčkou Simonou Marthausovou: Kam tento svet speje? Aká budúcnosť čaká naše deti?
      Neistota však v sebe nesie aj isté čaro. Slovo neistota zahŕňa v sebe aj slovo „istota“. A tak okrem otáznikov, ktoré vo chvíľach neistoty a temnoty nad nami visia, vstupuje do nášho života aj isté svetielko. A tak študent si povie: Dúfam, že otázky na písomke či skúške mi „sadnú“. Robotník dúfa, že nebude prepustený. Nezamestnaný, že si prácu čím skôr nájde. Manželia v kríze si povedia: Spolu to zvládneme a kríza sa pre nás stane príležitosťou na posilnenie nášho manželského a rodinného života. Áno skúsenosť neistoty v sebe zahŕňa aj skúsenosť istoty: uprostred tmy žiari svetielko – aj keď neraz len malé, ale predsa – svetielko nádeje. Presne tak ako je tomu aj v týchto dňoch pri pohľade na adventný veniec.

      Drahí bratia a sestry!
      Sviece na adventom venci sú symbolom Svetla, ktoré prišlo na túto zem v osobe Ježiša Krista. A preto nám kresťanom uprostred všetkých neistôt nášho života žiari samotný Ježiš, ako ten, ktorý nám zjavuje, že Boh je láska a ako láska zostáva stále s nami. Kto je to vlastne kresťan? Čo to znamená, ak niekto povie, že je kresťanom a že verí v Krista? Čo to znamená, byť kresťanským manželom/kou, byť kresťanskou rodinou?
      Vo svojej najhlbšej podstate kresťan je ten človek, ktorý sa stretol s Ježišom. Stretol sa s ním skrze Božie slovo, sviatosti, osobnú modlitbu. Stretol sa s ním vo svojom blížnom, chudobnom, trpiacom bratovi či sestre. Kresťan je človek, ktorý sa stretol s osobou Ježiša Krista, v tejto osobe spoznal, že Boh je láska a v túto Lásku uveril (porov. Benedikt XVI., Deus caritas est, 1).
      Ako kresťania si musíme uvedomiť, že neveríme v hocijakého boha či božstvo.
- Niekedy je pre nás ťažké pochopiť, prijať a uveriť, že náš Boh nezostal kdesi „hore“ ďaleko od človeka, ako nejaká nadprirodzená sila, energia či bytosť, ktorá síce stvorila svet i človeka, vpísala do nich prírodné i prirodzené zákony, no viac sa o ne nestará.
- Je nám niekedy ťažké uveriť v Boha, ktorý je láskou a milosrdenstvom, pretože v našich srdciach i mysliach neraz žije predstava boha podobného policajtovi, ktorý len striehne na náš priestupok, aby nás mohol potrestať, odsúdiť a poslať do pekelných múk.
- Je nám ťažké uveriť a prijať, že moc nášho Boha sa najviac prejavila vtedy, keď sa stal úplne bezmocným: keď zavinutý v plienkach ležal v chudobných jasliach a keď zase obnažený visel a zomrel na potupnom dreve kríža ako najväčší zločinec.
      Toto je náš Boh! „Toto zjavenie lásky a milosrdenstva má v dejinách ľudstva svoju formu a svoje meno: volá sa Ježiš Kristus“ (sv. Ján Pavol II., Redemptor hominis, 9). Ježiš, ako Boh a človek, nám zjavil to, kým je Boh. Ako Boží Syn nám zjavil, že Boh je milujúci Otec a že vstúpiť do spoločenstva s ním človek môže prostredníctvom neho, ktorý je Cestou k Otcovi a to skrze Ducha Svätého. Ježiš nám teda zjavuje pravdu o Bohu. Zjavuje nám to, kým Boh je. A zjavuje nám ho ako spoločenstvo troch Božských osôb, ktoré sú plné života, pretože sú plné lásky – sú životom, pretože sú láskou: Boh je láska a život.
      Avšak Ježiš Kristus, ako Boh a človek nám nezjavuje len to kým je Boh. On nám zjavuje aj to, kým je človek, teda zjavuje nám pravdu o človekovi.

      Milovaní bratia a sestry!
      Práve preto, že Ježiš, Boží Syn, „pracoval ľudskými rukami, myslel ľudským rozumom, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom“ (GS 22) i trpel a prežíval starosti i neistoty života tak ako každý jeden z nás, Boh nám nie je vzdialený, ale je Emanuelom – Bohom s nami a so svojou láskou a milosrdenstvom vstupuje do našich životov predovšetkým skrze sviatosti, ktorých sprostredkovateľkou je jeho nevesta Cirkev.
      Milí manželia,
      Ježiš, ktorého ste pozvali do svojho manželského spoločenstva v deň vašej svadby z tohto spoločenstva nikdy neodišiel. Je s vami skrze sviatosť manželstva! On nie je ďaleko od vás ani vtedy, keď váš vzťah prechádza krízou, ťažkosťami, nedorozumeniami, hádkami, keď prechádza „očistou“, aj keď sa vtedy zdá, akoby s vami vôbec nebol. On je! A len On vám ponúka svetielko uprostred tmy. Viera v neho vám neponúka vždy hotové a už vôbec nie jednoduché odpovede a riešenia na vaše životné otázky a problémy. Viera, to nie je mágia, či čarovný prútik, ktorým šibnete a máte čo ste chceli. „Viera nie je svetlo, ktoré rozptýli všetky naše temnoty, ale lampa, ktorá v noci vedie naše kroky, a toto stačí, aby človek mohol napredovať na svojej životnej ceste“ (František, Lumen fidei, 57).
      Preto vás chcem, spolu so sv. Jánom Pavlom II. vyzvať: „Nebojte sa! Otvorte, dokorán otvorte dvere Kristovi! Nebojte sa! Kristus vie, čo sa nachádza vo vnútri človeka, iba On to vie“ (Homília, 22. 10. 1978)!
      Každý z nás sa potrebujeme otvoriť Kristovi a to práve preto, aby sme spoznali samých seba. Dnešný človek často krát nevie kým je. Nevie odkiaľ pochádza a kam smeruje vo svojom živote. Nevie aký cieľ má jeho život. A preto často krát blúdi a neraz svoj život končí tragicky: pri alkohole, drogách, v neviazanej a bezbrehej zábave, po ktorej ho naplní ešte väčší smútok a prázdnota.
      Otvoriť dokorán dvere Kristovi znamená spoznať kým v skutočnosti som a kam smerujem vo svojom živote. Tak ako nám Ježiš-Boh zjavil pravdu o Bohu, teda, že Boh je láska - je spoločenstvom osôb, ktoré sa navzájom milujú, tak nám Ježiš-Človek zjavuje pravdu o nás. Tou pravdou je, že sme stvorení na jeho obraz (porov. Kol 1, 15; Rim 5, 14). On však nikdy nebol sám, ale od večnosti existuje v najhlbšom vzťahu jednoty so svojim Otcom, ktorého vyjadrením je Láska, čiže tretia Božská osoba – Duch Svätý. Akú pravdu nám teda Ježiš zjavuje o nás? Tou pravdou je, že byť stvorení na obraz Ježiša znamená zároveň byť stvorení na obraz spoločenstva Najsvätejšej Trojice. „Byť osobou znamená mať potrebu spoločenstva“ (1. Prípravná katechéza, Stvorení pre lásku). Byť osobou znamená mať potrebu vzájomných vzťahov, ktorých podstatou je láska.
      Čo je tým privilegovaným miestom, kde človek spoznáva a na vlastnej koži zažíva čo znamená byť súčasťou spoločenstva osôb, ktoré sa bezvýhradne milujú? Tým miestom je manželstvo a rodina. Práve spoločenstvo muža a ženy, Kristom pozdvihnuté na sviatosť manželstva, dáva možnosť človekovi zakúsiť, že jeho život má zmysel len vtedy ak vie, že je milovaný. Ak vie, že existuje na tejto zemi niekto, kto sa ho rozhodol milovať a to nielen na pár mesiacov či rokov, ale na celý život. A preto manžel vo veľkosti daru osoby svojej manželky, ktorá mu v okamihu sobáša darovala celý svoj život, v tomto jej dare spoznáva aj nesmiernu hodnotu samého seba: totiž, že jeho manželka mu verí, pretože vie, že on ju miluje a že sa rozhodol milovať ju a ctiť si ju po všetky dni svojho života a zároveň, že je schopný tento sľub naplniť. Tak manželka v dare osoby svojho manžela spoznáva aj svoju vlastnú veľkosť, že aj ona je schopná milovať a ctiť si svojho manžela po všetky dni ich spoločného života. Pri pohľade na mnohé rozpadnuté manželstvá sa vám možno natíska otázka: Som skutočné schopný, schopná milovať navždy? Kde mám tú záruku, že vytrvám vo svojom sľube? Kde mám tú záruku, že ten druhý vytrvá vo svojom sľube? Neopustí ma?
      Drahí manželia, pripravte cestu Pánovi, otvorte dvere Kristovi a znovu uveríte, že ste schopní milovať toho druhého navždy. Jedine jeho láska dáva záruku tej vašej.
      Krása a veľkosť každého jedného z nás spočíva v schopnosti milovať navždy, v schopnosti stávať sa darom pre iných a prežívať svoj život v znamení a logike daru. Len takto sa aj môj vlastný život stáva plnším a krajším. Totiž, len v úprimnom dare seba, človek skutočne nachádza samého seba (porov. GS 24). Len ten, kto z lásky stráca svoj život, nachádza svoj život (porov. Mt 10, 39; 16, 25). V tomto nezištnom a plnom dare osôb manželov má svoj základ aj rodinné spoločenstvo. A preto aj deti uprostred vašej rodiny spoznávajú, že ich identita je v láske. Spoznávajú, že existujú na tomto svete vďaka tomu, že ich niekto miloval a prijal ich do svojho života a to prv, než by oni sami existovali: tým „niekým“ nie sú len jeho rodičia, ale spolu s nimi samotný Boh – Otec a Stvoriteľ. Zároveň uprostred rodiny deti spoznávajú aj svoje povolanie: že sú povolaní milovať a teda prežiť svoj život ako dar pre iných. Takto sa manželstvo a rodina stávajú pre človeka privilegovaným miestom spoznania toho, čo znamená byť stvorený na Boží obraz, na obraz spoločenstva, ktorého základom sú vzťahy založené na láske. Takto sa manželstvo a rodina stávajú spoločenstvom života a lásky – Božím obrazom, obrazom Najsvätejšej Trojice na tejto zemi.

      Drahí bratia a sestry!
      Veľkosť nás samých spočíva práve v tomto obraze, ktorý Boh do nás vpísal pri našom stvorení. Sme viac než len náhodou nejakej evolúcie. Sme oveľa väčší než je len súhrn našej biológie, ako si to dnes mnohí myslia. Sme osobami stvorenými na Boží obraz, stvorenými z lásky a pre lásku. Preto našou misiou, našim životným povolaním nemôže byť nič iné len láska. „Láska je naša misia; rodina naplno živá“, toto chce povedať aj motto celosvetového stretnutia vo Phialadelphii: len vtedy sa naše rodiny stanú skutočne živými, ak všetci jej členovia otvoria svoje dvere Kristovi-Láske. Len vtedy ak sa otvoria Kristovi, budú žiť misiu, pre ktorú boli stvorení a po ktorej sami v hĺbke svojich sŕdc túžia – misiu lásky.
      Nech nad nami, nad našimi manželstvami a rodinami žiari Boh so svojou tvárou – tvárou Ježiša Krista! Nech táto tvár prežaruje temnoty našich životov, nech svieti ako svetlo adventnej sviece doprostred našich neistôt a životných otáznikov a nech je pre nás táto tvár zdrojom pokoja, lásky, radosti, nádeje a základom rodinného spoločenstva. Amen.
pict_2015012309494385j.jpg
Zdroj: zena.sme.sk
 
Počet zobrazení: 1229x
 
 
© Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy 1997 - 2019   Všetky práva vyhradené!   ::   CMS Design & code by Ladislav KOVÁCS iDT