DIECÉZNY
KATECHETICKÝ
ÚRAD
Spišskej diecézy
logo.png
Pastorácia
manželstiev a rodín
Spišskej diecézy
logo-2.png
 
Hlavná stránka
 
Oznamy
 
 
O nás
 
 
Katechetické pomôcky a literatúra
 
 
2 percentá
 
 
Ochrana osobných údajov
 
 
Školské vyučovanie náboženstva
 
 
Farská katechéza
 
 
Manželstvo a rodina
 
 
Často kladené otázky
 
 
Katechetické ozveny
 
 
Foto & video
 
 
Biblická olympiáda
 
 
Boží sluha biskup Ján Vojtaššák
 
 
Rok sv. Martina
 
Podujatia
Dnes
:: 19.12.2018
Duchovná obnova pre dekanáty Zákamenné a Námestovo.
Nasledujúce mesiace
:: 09.01.2019
Novoročné katechetické dielne v Poprade
icon_fb.png Nájdete nás
na Facebooku
Katechéza v Spišskej diecéze
icon_youtube.png Náš kanál
na Youtube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
Počítadlo návštev
celkom :: 1086524
dnes :: 319     online :: 2
za posledný
týždeň :: 5295     mesiac :: 26079
 
slide_20160401110000sow.jpg slide_20160401110000oiu.jpg
     
Dnes je Streda 19. Decembra 2018 :: Meniny má Judita
Liturgický kalendár Liturgia hodín
Duchovná obnova pre dekanáty Zákamenné a Námestovo
Publikované :: 2018-12-11 09:11:41
Srdečne pozývame všetkých katechétov a učiteľov náboženstva na adventnú duchovnú... [zobraziť viac]
Kniha kníh - prameň poznania prichádzajúceho Krista - katechéza s aktivitou
Publikované :: 2018-12-07 09:15:53
Cieľ:- kognitívny - spoznať najdôležitejší prameň poznávania Ježiša,... [zobraziť viac]
Cesta k Dieťaťu - Vianočná hra
Publikované :: 2018-12-06 11:33:33
Vianočná hra od Lene Mayer SkumanzTáto vianočná hra sa môže predviesť v... [zobraziť viac]
 
-|- Hlavná stránka » Oznamy
[späť]

Cesta k Dieťaťu - Vianočná hra

Publikované :: 2018-12-06 11:33:33
Vianočná hra od Lene Mayer Skumanz

Táto vianočná hra sa môže predviesť v škole, v kostole alebo doma pri vianočnom stromčeku. Nežiada si kulisy: oheň pastierov alebo maštaľ môže nahradiť fantázia detí alebo dospelých. Ak sa hrá na javisku, treba použiť aj rekvizity.  

Osoby: Jozef a Mária s dieťatkom, pastieri a pastierky: Jakub, Andrej, Tomáš, Eva, Dávid, Zuzana a dieťa.

1. scéna

Noc. Na lúke. Pastier Jakub balí do plachty rozličné veci (chlieb, syr, ovčiu vlnu, ovocie...) Pomaly to viaže, pritom je nešikovný. Mrmle si pre seba. Vo svojich pohyboch a reči je šuchtavý, a preto ho druhí pastieri pokladajú za hlúpeho. Z ľavej a pravej strany náhlivo dobehnú pastieri Andrej a Tomáš. Andrej s lampášom. 

Andrej: Kubo! Kubo! Musím ti niečo povedať! Niečo pekné! Budeš skákať od radosti!
Tomáš: (z druhej strany) Kubo, starý Kubo! Boli aj u teba?
Jakub: (pozerá sa na jedného i druhého a ukazuje na batoh) No, tu, niečo zajesť a trochu vlny. Už pripravené.
Tomáš: Teraz nemysli na jedenie, preber sa a dobre počúvaj: Aj ty si videl túto noc niečo podivuhodné?
Andrej: (svieti Kubovi do tváre s lampášom) Dobrý Kubo! Pozri, Tomáš, on sa trasie. Aj on ich videl. 
Jakub: Ja som sa bál... najprv. A potom som ich rozumel. Tak pomaly. A potom som sa tešil. 
Andrej: Čo si rozumel, Kubo? Čo hovorili? Čo zvestovali?
Tomáš: Andrej, buď ticho. Nechaj, nech hovorí, čo videl a prežil. Nehovor mu dopredu. On je hlúpy, nič nebude pridávať ani vymýšľať. Teda, Kubo, čo si videl a počul?
Andrej: Kubo, Tomáš to nemyslí tak zle ako to povedal. Len hovor!
Jakub: Bolo ich veľa. Od radosti sa smiali. Hovorili: Nebojte sa. Zvestujeme vám veľkú radosť. Spasiteľ sa vám narodil. Áno, to hovorili. 
Andrej: Nám sa to teda nesplnilo. Kubo, hovor ďalej.
Jakub: To má byť pre vás... no, ono.... ono...
Andrej: (pomôže mu) ...znamenie...
Jakub: Dieťa v plienkach... leží v jasliach... (naraz vzrušene) Deku! Jednu deku. Jednu deku. 
Tomáš: Už je zasa celkom popletený... Poď, upokoj sa, Kubko náš, rozprávaj nám ďalej... Aj spievali?
Jakub: Sláva... sláva Bohu... na výsostiach... a na zemi... tým... tým...
Andrej: (pomôže mu) ... ľuďom dobrej vôle...
Tomáš: Spasiteľ sa narodil! Dolu v Betleheme! Počujte vy dvaja! Dozrite na moje ovce! Idem do Betlehema, pozdraviť Spasiteľa. 
Jakub: Áno, áno... a deku a kožuštek...
Tomáš: Čo zasa Kubo bľaboce?
Jakub: Kožuštek. Jasle. Mäkučko ležať. 
Andrej: Kubko chce povedať, aby sme zobrali kožuštek. Dieťa v jasliach nemôže ležať na tvrdom. Kubo to mysli dobre. 
Tomáš: No dobre, vezmem tomu dieťaťu aj deku.
Andrej: A ja vezmem hrniec mlieka. 
Jakub: (ukazuje a dvíha svoj batoh) Tu. Tu. Všetko prichystal.
Andrej: Rýchlo to idem povedať Dávidovi a Eve a Zuzke, čo treba pobrať... A keď budeme všetci spolu, tak rovno do Betlehema!
Tomáš: Počkaj... ako všetci?
Andrej: My, všetci.
Jakub: Áno, áno... Všetci!
Andrej: Jasné. A všetkým, ktorí posolstvo ešte nepočuli, všetkým to musíme zvestovať. Aby potom všetci pastieri mohli ísť, veľkí i malí, mladí i starí.... (chce odísť)
Tomáš: (zadrží ho rukou) Andrej, ty si stratil rozum. Nemôžu ísť všetci. Niekto tu musí zostať. Dávida bolí noha, nebude vládať, každý slimák ho predbehne. A jeho Zuza s malým dieťaťom... to stále niečo potrebuje... raz piť, za chvíľu zas plienky... Zuzu nemôžeme zobrať so sebou, ten malý by bol len na starosť. A sama Eva, tá sa bojí a všade vidí strašidlo. Ťažko ju upokojiť, počuje revať levov a inokedy za každým stromom vidí zbojníka. Andrej, maj rozum, môžeme vyraziť jedine sami. 
Andrej: Nie, Tomáš, ja sa ich idem opýtať, či chcú ísť. (odíde)
Tomáš: (kričí za ním) Len trep s nimi dve na tri, dohovárajte sa. A aby si vedel: Idem bez nich. Nikto ma nezadrží. Ani všetci dohromady. 
Jakub: (škriabe sa za uchom)
Tomáš: A ty, Kubo, počúvaj...
Jakub: (skočí mu do reči) Ideme!
Tomáš: No, vyložene ty! To je ale reč. Pozri, milý Kubko, to predsa pochopíš: Jeden musí zostať pri stáde. 
Jakub: Poďme aj s ovcami!
Tomáš: Ešte to. To by sme nedorazili do Betlehema ani za tri dni. Kubko, ty tu zostaneš. Ty si silný, dobrý Jakub, tebe možno ovce zveriť. Ovce nemožno nechať na hocikoho, to chápeš... A pozdraviť to malé dieťa, to nechaj na mňa, ja to urobím aj v tvojom mene. Tam bude treba múdro hovoriť. A ... nehnevaj sa, hovoriť je pre teba slabá stránka. 
Jakub: Ja by som tam nehovoril nič... Ja by som tam bol ticho, len by som sa na malé Božie dieťa pozeral... pozeral...
Tomáš: Ale vieš čo, Kubko? Si neupravený, strapatý chlap a keby ťa takého zbadalo dieťa, mohlo by sa vyľakať!
Jakub: Vyľakať...
Tomáš: Pozri sa, za vyslancov vyberú len takých, ktorí vedia robiť ten najlepší dojem... A ja ti to potom všetko pekne porozprávam, keď sa vrátim (odchádzajúc sa obráti a dopovie) ... všetko presne porozprávam. 
Jakub: Nepristrojený... hlúpy... malé dieťa vyľakať... nie, nie! Niekto musí zostať pri ovciach! To je pravda. (pozerá na svoj batôžtek) Hm, hm... no, dobre. (odchádza) Rozumieš, Božie dieťa, niekto sa musí starať o ovce...

II. scéna

Andrej na čele pastierov. Nesú lampáše, deky, hrnce. Zuzana nesie dieťa v perinke. Eva sa stále obzerá, bojí sa. Dávid má zafačovanú nohu, podopiera sa palicou. Napriek všetkému ide veselo. 

Andrej: Pozor, silný veľký koreň.
Zuzana: (obzrie sa) Pozor koreň! Povedz to ďalej!
Eva: Dávid, nie je to had?
Dávid: (pobúcha palicou po zemi) Nie, je to koreň. Keby to bol had, tak by sa odplazil. Neboj sa Eva, ideme.
Eva: Dobre, opri sa o mňa, ťažko sa ti ide. 
Zuzana: Och, môj malý Šimon má zasa plné plienky. Môžeme na chvíľu zastaviť? Ak ho hneď neprebalím, zadoček mu očervenie a rozplače sa. 
Andrej: Len ho teda prebaľ, počkáme. 
Zuzana: (prebaľuje)
Eva: (stále sa bojazlivo obzerá okolo seba) Ja vás nechcem strašiť, ale stavila by som sa, že niekto pred nami ide. 
Dávid: Tomu to ide, nie je to Tomáš?
Zuzana: Ale čo, ten je už isto pri malom Spasiteľovi. 
Eva: To nie je Tomáš, čosi mi hovorí, že je to zbojník, on sa plazí, isto... (načúva)
Andrej: (ide s lampášom v ruke trocha dopredu) Eva, tu sa nikto neplazí.
Eva: Tak odpustite, ja som taký bojko. 
Zuzana: Ale choď, to nič nie je. Lepší bojko ako hazardér, ten je neopatrný. Tak, moji drahí (zdvihne dieťa hore) prosím pekne, čerstvé a voňavé, celkom tak ako sa patrí.
Andrej: Vyraziť, ide sa ďalej.
Eva: Ale už je tma. Táto cesta do Betlehema...
Dávid: Jaj, to bolí...
Andrej: Tvoja noha? 
Dávid: Áno, mrzí ma to. Ale myslím si, že to treba znova obviazať. 
Zuzana: Dám ti jednu z plienok. Na obväz je fajn mäkká. Eva, tu máš, podrž mi trocha malého. 
Eva: (zoberie dieťa a pestuje ho) Haja, haja, hajušky... ej, ej, neplač, nie,... hneď pôjdeme k malému Božiemu Synáčikovi.
Andrej a Zuzana: (obväzujú nohu Dávidovi)
Dávid: To je strašné, že vás tak zdržujem. A vy ma musíte obsluhovať. 
Zuzana: Už nefňukaj. Každý občas potrebuje pomoc druhého. 
Andrej: Mimochodom, zdá sa mi to veľmi vhodné poslúžiť ti. Veď sa chystáme poslúžiť aj malému Spasiteľovi. Keď sa nás náhodou opýtajú: Aj vy chcete slúžiť? Potom môžeme celkom pokojne odpovedať: Áno, už sme to cestou aj trochu skúsili.  
Zuzana: Kŕmili sme deti a kolísali. 
Dávid: Obväzovali sme nohy. 
Eva: Odplašili sme hadov a druhým dávali odvahu (smejú sa).
Andrej: Vám sa ľahko smeje. Ale mne je všelijako, keď si pomyslím, že mám pozdraviť malého Spasiteľa. Nedostanem zo seba ani slovo. 
Eva: My ti pomôžeme. 
Zuzana: My budeme hneď rozprávať s matkou dieťaťa. Rozhovor dvoch matiek mi nerobí žiadne problémy. „Máš dosť plienok?“ budem sa pýtať. „Máš dosť mlieka? Mám ti pomôcť okúpať dieťa?“
Dávid: To je stará vec. Ženám nedajú reči toľko roboty. 
Zuzana: „Radi sa pozrieme na tvoje dieťa!“ Tak povieme. My sme len chudobní pastieri a ľudia z mesta sú šťastní, ak s nimi nemáme nič. Zapáchame za maštaľou a zvieratami. Sotva by sme sem boli prišli, ak by nám poslovia neboli povedali: „Uvidíte dieťa, zavinuté do plienok...“
Eva: Pst, Pst! Tam vpredu niečo počujem. 
Zuzana: Áno, tam je dom, vo tme ho sotva vidieť. 
Andrej: Nejaký muž vyšiel von. 
Eva: Dom? To je skôr maštaľ. 
Andrej: Má v ruke lampáš. 
Eva: To asi nebude zbojník, tí nechodia s lampášom. 
Andrej: Dobrý priateľu...
Jozef: Hľadáte dieťa?
Andrej: Dieťa v jasliach, Spasiteľa, a jeho matku...
Jozef: To je moja rodina. Poďte dnu.
Eva: Jeho rodina? 
Zuzana: Čo myslíš, že milý Pán Boh, pokiaľ je taký dobrý, nechá dieťa na svete bez patričnej ochrany? Ten muž vyzerá dobrý. Poďme dnu.
Mária: (v náručí s dieťaťom vyjde im priateľsky v ústrety) Pozri, dieťa moje, môj Ježiš, pastieri ťa idú navštíviť. 
(pastieri sa strkajú, sú veľmi rozpačití)
Eva: Ty musíš dieťa pozdraviť, Andrej počuješ? 
Zuzana: Povedz už voľačo. 
Andrej: (zdráha sa) Hm... hm... hmmm (Dávidovi) Hovor ty, prosím. 
Dávid: (postúpi dopredu, opierajúc sa o palicu) Hm, hm, hm, Tu sme. 
Mária a Jozef: (usmievajú sa)
Jozef: Máte za sebou dlhú cestu, pravda? Isto ste aj smädní. Tu (ponúka krčah) je voda z prameňa. 
Andrej: Mlieko. Nezabudol som.
Eva: Vajíčka.
Zuzana: Tu, pár plienok, isto ich budeš potrebovať... (pastieri sa radujú, že môžu niečo robiť, vybaľujú)
Eva: Mohla by som vám uvariť trocha polievky. Alebo na zajtra niečo napiecť, aby si si oddýchla? 
Mária: Áno, potešilo by ma to. Pečenie mi ešte tak nejde. Ach, a plienky a kúpanie...
Zuzana: (skočí jej do reči) Dobre, dobre, my to už máme za sebou, to sa naučíš. Ešte si nepomáhala niekomu pri malom dieťati a nenaučila sa, ako treba dieťa zabaliť?
Mária: Ó, áno, pri mojej tete Alžbete som sa mnohému naučila celkom dobre. Pomáhala som jej pri malom Jankovi, mala som z toho radosť. 
Zuzana: (nakloní sa nad Ježiška) Také pekné dieťatko!
Eva: No, celkom pevný drobec, však?
Zuzana: To je dobre, keď bude silný, robota, ktorú má pred sebou, spraví z neho chlapa, toľkí na neho čakajú a bude ich nádejou. (jemne ho pohladká) Všetko dobré, moje milé dieťa, a nájdi mnoho priateľov, ktorí ti budú pomáhať. (ženy vyjdú pozrieť von)
Dávid: Ženy sú všade rýchlo doma a hneď nadviažu známosti. 
Andrej: (k Jozefovi) Čo by sme mohli robiť? Daj nám robotu, aby sme tu len tak nepostávali. Narúbať dreva, doniesť vodu, upratať maštaľ, a tak... To my vieme.
Dávid: Tomáš by tu bol tiež dobrý, reč by neviazla.
Andrej: No vidíš, Tomáš! Bol by som skoro zabudol (k Jozefovi): Bol tu už u vás Tomáš?
Jozef: Nijaký tu nebol. 
Andrej: Taký veľký pastier... hnedé oči...
Jozef: Ešte tu nebol.
Andrej: To nie je možné, vydal sa na cestu ešte pred nami. 
Jozef: Odišiel sám? 
Andrej: Sám, aby ho nič nezdržovalo, a aby sem prišiel prvý. 
Jozef: Možno nenašiel cestu a trochu poblúdil.
Dávid: Kdeže, ten veľmi dobre pozná cestu do Betlehema. Každý týždeň tu prichádza, pretože tu predáva syr. 
Jozef: Cestu k Ježišovi nájde len veľmi ťažko ten, kto kráča sám. Kto ide spolu s inými, ten ľahšie nájde cestu.  

III. scéna

Tomáš so zhasnutou lampou príde na scénu.

Tomáš: Teda, to sa mi ešte nestalo, to som ešte nezažil. Keby mi nebolo do plaču, musel by som sa na sebe smiať. Ja a nenájdem cestu. Cestu, ktorú vo dne i v noci a za každého počasia poznám ako svoju dlaň. Vždy som si myslel, že nepoblúdim ani so zatvorenými očami. Lampáš však zhasol, na blízko nebol nijaký človek, aby som ho požiadal o oheň. Ako keby som mal čierny závoj pred sebou, tak som kráčal krok za krokom. Ako zablúdená ovca. Haló! (kričí) Haló, je tu niekto?! (odchádza)

IV. scéna

Pastier Jakub zababušený do plášťa, sedí pri ohni. Strúha píšťalku. Podchvíľou ju i skúša, ako to píska. Načúva ozvenu z hôr.  

Jakub: Voľakto volá? (načúva) Nie! Všetko je ticho. Taká noc, tak dlhá... ako tri noci po sebe. (skúša píšťalku) No, čoskoro to bude (robí ďalej). Už sú všetci v Betleheme, stoja okolo a hľadia na dieťa. A ja som tu. Ale veď oni prídu a o všetkom mi porozprávajú... (píska) Jeden musí zostať pri ovciach, tie nemožno nechať samé. (načúva) Voľakto predsa volá...
Tomáš: (zďaleka) Haló!!!
Jakub: (postaví sa) Haló! Tu!
Tomáš: (prichádza a vystrašene sa pozerá na Jakuba) Jakub, to si ty?
Jakub: Čo ma nepoznávaš? Vidíš ma?
Tomáš: (klesne vyčerpaný na zem, tvár si chytí do dlaní)
Jakub: Dobre, že si už prišiel... rozprávaj... Tomáš, čo je s tebou? (rozrušený) Čo sa stalo? Dieťaťu? Andrej? Zuzana? Kde...?
Tomáš: Ja som dieťa nenašiel. Vodilo ma, chodil som dookola, celý čas...
Jakub: (nič nerozumie) Čo teda...
Tomáš: (sadne si na zem) Ja som dieťa nenašiel. Azda som mal ísť s ostatnými...
Jakub: Chudák Tomáš! Tu! Teplá polievka. Budeš? (mieša v kotlíku) Počkáme teda spolu, veď oni nám všetko porozprávajú!
Tomáš: Nikoho nechcem počuť, nikoho vidieť...
Jakub: (dobrotivo) No len, no...
Mária a Jozef (z úzadia s dieťaťom ticho a náhlivo)
Jakub: Nikto z našich nejde ... aha, nejakí cudzinci... vyzerajú, akoby utekali pred niekým... a majú i dieťa...
Jozef: Smieme sa trochu pri ohni zohriať?
Jakub: Ako dlho chcete. (prestiera Márii a dieťaťu svoj plášť) Pre pani. 
Mária: Ďakujem. 
Jakub: (ide za Tomášom) Aspoň pozri na týchto ľudí!
Tomáš: Daj pokoj. Tí ma nezaujímajú. 
Jakub: (pokrčí plecami a ide k ohňu) Priložím dreva, zohriať polievku, tu v hrnci (obzerá si rodinu) Na úteku?
Jozef: Musíme skryť dieťa.
Jakub: (zhrozený) Ale, ale... chce niekto ublížiť dieťaťu?
Jozef: Jeden, kto sa trasie o svoju moc. 
Jakub: Aj takí ľudia sú... Ale teraz to už bude všetko inak. Narodil sa Spasiteľ. Ten nás zbaví všetkého zla. Raz bude veľký... (hľadá svoj batoh, zamyslene hovorí) Pozrite, toto som chcel zaniesť malému Božiemu synovi. Ale oni mi nedovolili. Jeden musel ostať strážiť ovce (dáva batoh Jozefovi). Vy to budete tiež potrebovať. Aj dobrý pastiersky chlieb, zostáva dlho čerstvý (obráti sa k ohňu), polievka je už horúca. 
Mária: Podržíš troška dieťa, my sa najeme. 
Jakub: Ale ja som dosť ušpinený...
Mária: Môj syn nepozerá, či je niekto taký, ako hovoríš, alebo nie. (Mária položí dieťa do rúk Jakuba a spolu s Jozefom si naberajú z hrnca a jedia)
Jakub: (chodí s dieťaťom na rukách, drží ho dosť nešikovne, ale milo) Neboj sa ma, nebojíš sa ma? Nie? Aha, on chce vidieť ohník! Pravda, veselo pri ohníčku. Čo? Nie? Pozri, tu sú biele a čierne ovečky. Pastier na ne dáva pozor. Keď sa jedna stratí, pastier ju ide hľadať. On počúva, kde bľačí. Béé, béé. Tak robí zablúdená. A potom pastier povie: No, tu si teda, ty poblúdenec, a zoberie ju na plecia a donesie domov. (obráti sa na Tomáša) Tomáš, vieš čo? S dieťaťom sa mi lepšie hovorí ako s nejakým človekom. (Tomáš mlčí) Vieš, Tomáš je niekedy tvrdohlavý a treba mať s ním veľkú trpezlivosť. (zrazu sa obráti na Jozefa) A vy odkiaľ prichádzate?
Jozef: Z Betlehema. 
Jakub: Dieťa moje, vieš, ja som dosť hlúpy človek. Mne to trvá dlhšie, kým pochopím (pomaly, ticho). Tak som chcel to dieťa navštíviť. Azda ono teraz prišlo ku mne...
Mária: (príde k Jakubovi a vezme dieťa) Moje dieťa sa teší, ak ľudia prídu k nemu. Kto nemôže prísť, toho ide hľadať. On prichádza k človeku, hľadá ho, kým ho nenájde (s pohľadom na Tomáša) A kto moje dieťa nespozná na prvýkrát, možno ho spozná na druhý, tretí alebo až na stýkrát... Moje dieťa má  božskú trpezlivosť s tými, ktorí sú netrpezliví...
Jakub: Trpezlivosť a zmilovanie...
Jozef: Do videnia, Jakub.
Mária: A srdečná vďaka za všetko, Jakub. 
Jakub: (s nemým údivom pozerá za odchádzajúcimi)
Tomáš: Odišli už konečne tí cudzinci?
Jakub: To bolo dieťa, ktoré si hľadal.
Tomáš: Blázniš?
Jakub: Nepochybuj, ono ťa príde znova navštíviť. 
Pastieri (jeden cez druhého, prichádzajú rozradostení) Tak sme doma, juchuchúúú, sme tu opäť všetci. 
Andrej: My sme našli malého Božieho syna. 
Jakub: A on aj nás navštívil a našiel.
Dávid: Chceme to oznámiť všetkým ľuďom, že sme ho videli.
Zuzana: Všetci to musia zažiť.
Eva: Pokúsili sme sa dokonca niečo zaspievať, aby to ľudia počuli...
Dávid: Žiaľ, tie piesne trochu krívali – ako tí, ktorí ich spievali (škriabe sa po svojej chromej nohe)
Andrej: Ale, teraz všetci zaspievajme (obráti sa k divákom) a radostnú novinu celému svetu oznámme. 

Všetci spievajú známu vianočnú pieseň – napr. Dobrý pastier sa narodil... 


pict_20181206113038c9h.jpg
 
Počet zobrazení: 104x
 
 
© Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy 1997 - 2018   Všetky práva vyhradené!   ::   CMS Design & code by Ladislav KOVÁCS iDT